ZR XX/2020 (R 37/2017) ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. decembra 2016, sp. zn. 1 Sžf 30/2015)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 4/2017, s. 93 – 100.

Výpočet dôvodov zabezpečenia veci v zmysle § 40 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je len exemplifikatívny a nie taxatívny, a preto môžu byť dôvodom zabezpečenia aj iné skutočnosti ako tie, ktoré sú tam uvedené príkladmo.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. decembra 2016, sp. zn. 1 Sžf 30/2015)

Napadnutým rozhodnutím z 27.05.2013 žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňového poriadku) odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu colného úradu z 10.01.2013) vo veci prepadnutia tovaru - uzatvoreného spotrebného balenia liehu („SBL“) podľa ustanovenia § 47 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňového poriadku) v prospech štátu nevyhovel a rozhodnutie podľa § 74 ods. 4 citovaného zákona potvrdil.

Prvostupňovým rozhodnutím v zmysle § 42 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňového poriadku) lieh v spotrebiteľských baleniach - uzatvorené SBL, na ktorých nie je nalepená kontrolná známka alebo označených pretrhnutou kontrolnou známkou, bol zabezpečený od žalobcu v zmysle § 47 ods. 2 písm. b) zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov v spojení s § 40 a 41 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňového poriadku) a prepadol v prospech štátu, nakoľko majiteľ veci v zmysle § 42 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňového poriadku) v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti Rozhodnutia o zabezpečení veci zo dňa 21. júna 2012 (ďalej na účely rozsudku tiež „rozhodnutie o zabezpečení“) neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci.

Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňového poriadku) v znení relevantnom pre prejednávanú vec správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí veci okrem dopravného prostriedku zabezpečeného podľa § 40 ods. 3, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, alebo do 15 dní od vykonania expertízy podľa § 40 ods. 2, ktorej výsledky preukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci. Ak sú pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, odstránené len čiastočne, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí veci, pri ktorej neboli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, pričom vec, pri ktorej boli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis pripúšťa, o čom sa spíše zápisnica.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňového poriadku) v citovanom znení zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť vec nevyhnutne potrebnú na preukázanie skutočností pri správe daní. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Daňový úrad alebo colný úrad môže zabezpečiť tovar podnikateľovi, ktorý predáva tovar na území Slovenskej republiky a nemá na predajnom mieste elektronickú registračnú pokladnicu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 47 ods. 2 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňového poriadku) v znení relevantnom pre prejednávanú vec colný úrad uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo liehu v spotrebiteľskom balení, ktoré nie je označené v súlade s týmto zákonom, najmenej však 50 € za správny delikt podľa odseku 1 písm. b), a taký lieh v spotrebiteľskom balení zabezpečí.

Na základe odvolania žalobcu vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, v ktorom uviedol, že dôvodom zabezpečenia predmetných SBL neboli pochybnosti o spôsobe nadobudnutia SBL, prípadne pochybnosti o ich množstve, kvalite, cene alebo riadnom usporiadaní finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom, ale skutočnosť, že predmetné SBL neboli označené kontrolnou známkou tak, ako to vyžaduje zák. č. 105/2004 Z.z.. Tento dôvod bol jasne a zrozumiteľne uvedený v rozhodnutí o zabezpečení. Z predloženého spisového materiálu a vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca skladoval SBL, ktoré neboli označené kontrolnou známkou alebo boli označené pretrhnutou kontrolnou známkou a takéto balenia sa v zmysle § 10 ods. 7 zák. č. 105/2004 Z.z. považujú za neoznačené. Žalovaný poukázal na to, že pre rozhodnutie je smerodajné zistenie neoznačených SBL na daňovom území, a teda porušenie platnej právnej úpravy. Povinnosťou žalobcu bolo v lehote 15 dní odstrániť pochybnosti vedúce k zabezpečeniu, čo sa nestalo.

Podľa názoru žalovaného bol stav veci zistený dostatočne, zo strany prvostupňového orgánu bol dodržaný procesný postup, aplikoval správnu právnu normu a vec správne právne posúdil.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajský súd v Trnave žalobu zo dňa 25.07.2013, v ktorej žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu ich nezákonnosti. Podľa žalobcu vychádzajú rozhodnutia z nesprávneho právn