ZR XXI/2019 (68/2015) – ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. apríla 2014, sp. zn. 2 Szd 1/2013)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 5/2015, s. 50 – 55.

Pokiaľ zákonný zástupca maloletého dieťaťa odmietne dať zaočkovať svoje maloleté dieťa, môže sa dopustiť podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priestupku, za ktorý mu správny orgán môže uložiť finančnú sankciu – pokutu.

Právo na rešpektovanie súkromného života (článok 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nemožno považovať za právo absolútne, a preto zásah do tohto práva automaticky neznamená aj jeho porušenie.

Povinné očkovanie ako nedobrovoľná lekárska starostlivosť síce predstavuje zásah do práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré zahŕňa osobnú, fyzickú a mentálnu integritu garantovanú článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, avšak takýto medicínsky zásah neznamená automaticky i porušenie práva, ak je vykonaný v súlade so zákonom, ak sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia a je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti (článok 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. apríla 2014, sp. zn. 2 Szd 1/2013)

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom Trnava zo dňa 28. marca 2011 podľa § 250 j ods. 2 písm. d) O. s. p., ktorým rozhodnutím Ž. Š. a Ing. J. Š. boli uznaní vinnými zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. i podľa vyhlášky č. 585/2008 Z. z. v znení vyhlášky č. 273/2010 Z. z., keď nezabezpečili plnenie povinnosti a odmietli podrobiť povinnému očkovaniu svoju dcéru L. Š. proti tuberkulóze a proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, hemofilovým invazívnym nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam, čím spáchali priestupok, za čo im bola uložená správnym orgánom podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v spojení s § 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. pokuta vo výške 331 €.

Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil so žalovaným v časti, podľa ktorej žalobkyňa ako rodič maloletej tým, že nezabezpečila plnenie povinností uložených podľa § 51 ods. 1 písm. d) a ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. v spojení s § 5 ods. 3 a § 6 ods. 1, 2 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. a odmietla dať zaočkovať maloletú dcéru L., dopustila sa ako zákonný zástupca dieťaťa podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. priestupku, za ktorý možno uložiť pokutu a v tejto časti považuje krajský súd rozhodnutie správneho orgánu za správne. Krajský súd taktiež poukázal na to, že správne orgány dostatočne odôvodnili všetky námietky, ktoré vzniesla žalobkyňa proti rozhodnutiam správnych orgánov a stotožnil sa i s tvrdením žalovaného, podľa ktorého ani zákonní zástupcovia maloletej L., nemôžu s poukazom na svoje presvedčenie porušovať právne povinnosti, ktoré im zákon ukladá práve v súvislosti s tým, že by zbavili svoje dieťa práva na ochranu jeho zdravia.

Krajský súd sa však nestotožnil s odôvodnením správneho rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt vo výške 331 €, ktorú zákon uvádza ako pokutu v súhrnnej výške. Správny orgán totiž výšku pokuty odôvodnil iba konštatovaním, že vzal do úvahy všetky rozhodné skutočnosti, ako aj možné zdravotné následky a zohľadnil ohrozenie zdravia dieťaťa, ako aj mieru rizika ohrozenia verejného zdravia prenosnými ochoreniami, proti ktorým účastníci konania odmietli očkovanie. Predmetné odôvodnenie vo vzťahu k výške uloženej pokuty ani Úrad verejného zdravotníctva SR ako odvolací orgán podrobnejšie a najmä konkrétnejšie neodôvodnil. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku a konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu i v časti odôvodnenia pokuty čo do jej výšky je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože iba odkaz na všeobecné závery nie je postačujúci k tomu, aby bolo možné takéto rozhodnutie správneho orgánu považovať za správne. Odôvodnenie i v tejto časti musí byť určité, musí z neho vyplývať, z akého dôvodu správny orgán uložil pokutu v súhrnnej výške a akými úvahami sa pri určení maximálnej výšky vzhľadom na konkrétne okolnosti riadil. V závere krajský súd v súvislosti s výškou pokuty poukázal i na novelizované znenie § 6 vyhlášky č. 585/2008 Z. z., ktorým bola vypustená povinnosť očkovať novorodencov proti tuberkulóze.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalovaný Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní zmenil rozsudok Krajského súdu v Trnave tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne a žalobcovi neprizná náhradu trov konania. Čo sa týka argumentácie krajského súdu, že sa nemôže stotožniť s odôvodnením rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt vo výške 331 €, ktorú zákon uvádza ako pokutu v súhrnnej výške, tak v tejto súvislosti žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením krajského súdu, že by v tejto č