ZR XXIII/2020 (R 40/2017) ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. októbra 2016, sp. zn. 9 So 21/2015)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 4/2017, s. 120 – 122.

Invalidný dôchodok priznaný z dôvodu viac ako 70% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poistencovi, ktorý už poberal invalidný dôchodok z dôvodu najviac 70% miery tohto poklesu, je potrebné v zmysle § 82 ods. 11 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov považovať za dôchodkovú dávku priznanú od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, ktorá sa zvyšuje odo dňa jej priznania spôsobom uvedeným v § 82 ods. 4 písm. b) tohto zákona.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. októbra 2016, sp. zn. 9 So 21/2015)

Krajský súd rozsudkom zo 16. septembra 2014, č. k. 19Sd/185/2014-16, zrušil rozhodnutie číslo 530 710 2500 0 z 26. júna 2014, ktorým odporkyňa podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zvýšila od 28. mája 2014 invalidný dôchodok navrhovateľa na sumu 438 € mesačne z dôvodu, že miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa od uvedeného dňa zvýšila zo 60% na 80%, pričom výška jeho invalidného dôchodku je 433,50 € mesačne a k tejto sume patrí suma zvýšenia 4,50 € mesačne, ktorá patrila k doteraz vyplácanému invalidnému dôchodku podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. Súčasne krajský súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 2,80 € do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd dospel k záveru, že odporkyňa nesprávne posúdila nárok navrhovateľa na zvýšenie invalidného dôchodku podľa § 82 zákona, keď postupovala podľa ods. 4 a 5 ustanovenia § 82 zákona č. 461/2003 a nie aj podľa odseku 11 uvedeného zákonného ustanovenia.