ZR XXVII/2020 (60/2018) ROZHODNUTIE (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2018 sp. zn. 1 Cdo 147/2017)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 8/2018, s. 4 – 11.

Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky.

Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2018 sp. zn. 1 Cdo 147/2017)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj "súd prvej inštancie") rozsudkom zo 14. júna 2016, č. k. 27 C 267/2014-151 žalobu zamietol, a zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal. Mal za preukázané, že žalovaný a spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Bratislava, Suché Mýto 4, ako veriteľom (ďalej len "veriteľ" alebo "banka") uzavreli dňa 4. marca 2009 zmluvu o splátkovom úvere č. X (ďalej len "úverová zmluva"), na základe ktorej žalovanému banka poskytla úver vo výške 11.000,- Eur, ktorý sa zaviazal spolu s príslušenstvom splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 178,05 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola stanovená na deň 20. apríl 2009 a posledná (konečná splatnosť úveru) na deň 20. február 2019. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len "VOP"), kde bolo v bode 7.6.1 VOP dojednané oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere okrem iného aj v prípade, že je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, pričom omeškanie trvá viac ako 10 dní alebo je v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní. Výzvou zo dňa 16. februára 2010 vyzvala banka žalovaného na riadne plnenie dlhu zo zmluvy o splátkovom úvere č. X s tým, že ku dňu 31. januára 2010 bol žalovaný v omeškaní s plnením sumy 561,55 Eur. Zároveň banka žalovaného upozornila, že v prípade neuhradenia sumy v lehote 10 dní od doručenia výzvy, pristúpi k zvereniu vymáhania pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe, ktorá ju bude následne kontaktovať. Žalobca však v konaní nedoložil k výzve doručenku alebo iný dôkaz preukazujúci zaslanie alebo doručenie výzvy žalovanému bankou. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20. mája 2013 vyhlásila banka úver za predčasne splatný podľa bodu 7.6.1 písm. a/ VOP ku dňu 17. mája 2013 a vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy 18.100,88 Eur do 10 dní. Oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 27. mája 2013. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. júna 2013 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená postupcom - bankou na postupníka - žalobcu, ktorá skutočnosť mala byť žalovanému oznámená postupcom listom zo dňa 9. júla 2013. Doklad o zaslaní alebo doručení oznámenia banky o postúpení žalovanému v konaní žalobca nepredložil. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi stranami sporu (ako aj medzi predchodcom žalobcu a žalovaným) ako spotrebiteľský, preto na daný spor aplikoval § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Súd prvej inštancie sa však v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, teda otázkou, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi bankou a žalobcom. Vychádzal z toho, že vo veci sa jedná o tzv. bankový úver, ktorý bol žalovanému ako dlžníkovi poskytnutý bankou, ktorá podniká na základe povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len "ZoB"). Súd prvej inštancie aplikoval na danú vec § 92 ods. 8 ZoB, pričom dôvodil, že ak je úver splatný v splátkach, banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatnú časť pohľadávky z úveru za podmienky že: a) klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru a/alebo úrokov alebo ich časť, b) jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, c) na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. Pokiaľ ide o osobu postupníka, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že v konaní nebolo sporné, že ku dňu postúpenia pohľadávky žalovaný neplnil riadne a včas svoj dlh a bol v omeškaní s plnením čo i len jednej splátky nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní. Sporným ostalo preukázanie aspoň zaslania písomnej výzvy zo 16. februára 2010 bankou žalovanému, čo v konaní žalobca nepreukázal. V zmysle ďalšieho tvrdenia žalobcu, že za výzvu možno považovať vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru bankou z 20. mája 2013, doručené žalovanému 27. mája 2013, súd prvej inštancie konštatoval, že nebola splnená podmienka nepretržitého omeškania po dobu viac ako 90 dní v zmysle ZoB, a zároveň že sa jedná o neplatný právny úkon podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonným ustanovením § 53 ods. 8 OZ v spojení s § 565 OZ a bodu 7.6.1 písm. a/ VOP. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 8 ZoB tak neboli splnené a vo veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. júna 2013, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Uvedené malo preto za následok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdenej aktívnej legitimácie v tomto súdnom konaní.

2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj "odvolací súd") na odvolanie žalobcu rozsudkom z 29. novembra 2016, sp. zn. 6 Co 490/2016 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania. Dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie bolo potrebné ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd doplnil, že § 525 OZ určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť, pričom postúpenie určitých pohľadávok môže byť zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok. Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB je práve takým ustanovením, ktoré upravuje ďalšie špeciálne podmienky (popri všeobecných v OZ), za ktorých môže byť banková pohľadávka (alebo jej časť) postúpená, a to: ak je pohľadávka 1/ splatná, a to až po predchádzajúcej 2/ písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené 3/ omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené skutočnosti považoval za zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľ