ZR XXXVIII/2019 (94/2018) – ROZHODNUTIE (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. septembra 2017, sp. zn. 3Obdo/9/2017)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 9/2018, s. 124 – 131.

Pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie za zamestnancov úpadcu v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, a preto predstavujú pohľadávky proti všeobecnej podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. i) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov. Platí to aj v prípade, ak zamestnancom úpadcu správca konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu neprideľoval žiadnu prácu a tiež, ak správca ukončil so zamestnancami úpadcu pracovný pomer a plynie im výpovedná doba.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. septembra 2017, sp. zn. 3Obdo/9/2017)

Z odôvodnenia:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 11. augusta 2015, č. k. 26Cbi/27/2014-69 vyhovel žalobe a v I. odseku výroku určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v konkurznom konaní na majetok úpadcu vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 2K/10/2014 vo výške 711,13 eura, vyplatená z titulu garančného poistenia, je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“ alebo „zákon o reštrukturalizácii“), ďalej v II. odseku výroku určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v konkurznom konaní na majetok úpadcu vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 2K/10/2014 vo výške 6 733,26 eura vyplatená z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za mesiace apríl, máj a jún 2014 je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR a zároveň rozhodol, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že uspokojenie pohľadávok z titulu dávky garančného poistenia ako pohľadávok proti podstate nie je zákonom limitované. Podmienky nároku zamestnanca na dávku garančného poistenia upravuje § 102 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a tými podmienkami sú platobná neschopnosť zamestnávateľa a jeho neschopnosť uspokojiť určené pracovno-právne nároky zamestnancov. Nevyplatenie pracovno-právnych nárokov zamestnancom úpadcu počas výpovednej doby je možné považovať za pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, ktorá je aj zákonom limitovaná, avšak pohľadávka žalobcu voči úpadcovi vznikla v dôsledku nesplnenia pracovno-právneho nároku zamestnanca voči zamestnávateľovi, je samostatnou pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, kedy výška uspokojenia takejto pohľadávky proti podstate nie je žiadnym spôsobom limitovaná. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobcom uplatnená pohľadávka vo výške 711,13 eura je pohľadávkou proti podstate.

3. Ako oprávnenú považoval súd prvej inštancie aj pohľadávku žalobcu vo výške 6 733,26 eura z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie. Okresný súd dospel k záveru, že uvedená pohľadávka predstavuje pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR. Uvedená pohľadávka právneho predchodcu žalobcu vznikla po vyhlásení konkurzu, pričom súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že pojem „správa majetku správcom po vyhlásení konkurzu“ je potrebné vykladať v tom zmysle, že sa jedná o všetky úkony týkajúce sa konkurznej podstaty vedúce ku konečnému výsledku konkurzného konania, a to k speňaženiu majetku a k uspokojeniu veriteľov z výťažku zo speňaženia. Nemusí sa pritom nevyhnutne jednať o také úkony, ktoré súvisia so zabezpečením majetku pred stratou, poškodením alebo zničením, ale ide o také úkony správcu, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty. Pod tieto úkony spadá aj predkladanie mesačných výkazov po vyhlásení konkurzu za zamestnancov úpadcu, ktorým plynie výpovedná lehota. Správca síce týmto zamestnancom neprideľuje žiadnu prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku alebo v súvislosti so správou a speňažovaním majetku, avšak v rámci správy majetku, resp. konkurznej podstaty správca vykonáva aj naďalej úkony vo vzťahu k sociálnej poisťovni, čím si plní svoje zákonné povinnosti. Aj tieto úkony je nutné subsumovať pod pojem správa majetku úpadcu.

4. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 25. februára 2016, č. k. 43CoKR/33/2015-87 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete potvrdil a v druhej výrokovej vete, ktorým okresný súd určil, že pohľadávka žalobcu v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu B., s. r. o., so sídlom Š., IČO: X., vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2K/10/2014 vo výške 6 733,26 eura vyplatená z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za mesiace apríl, máj a jún 2014 je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR, rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol.

5. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s výrokom aj odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej okresný súd rozhodol o žalobcom uplatnenej pohľadávke vzniknutej titulom vyplatenia dávky z garančného poistenia ako o pohľadávke v zmysle § 87 ods. 2 písm. l) ZKR. Odvolací súd uviedol, že nejde o pohľadávku zamestnanca, ale o pohľadávku sociálnej poisťovne, ktorá sa vyplatením dávok z garančného fondu stala veriteľom úpadcu.

6. K žalobcom uplatnenej pohľadávke vo výške 6 733,26 eura titulom neuhradeného poistného na sociálne poistenie odvolací súd skonštatoval, že sa jedná o pohľadávky vzniknuté z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za zamestnancov úpadcu, ktorí nepristúpili na dohodu o skončení pracovného pomeru ponúkanú žalovaným správcom konkurznej podstaty a počas plynutia zá