Ústavná ochrana volebného systému: Slovenská republika v komparatívnej perspektíve

Prv než zameriame pozornosť na možnosti slovenského zákonodarcu disponovať s volebným systémom, či už pred alebo následne najmä po novele Ústavy realizovanej ústavným zákonom č. 24/2023 Z. z., je nevyhnutné ustáliť to, čo budeme mať pod pojmom "volebný systém" na mysli. Predmetný pojem totiž predstavuje jeden z najčastejšie používaných slovných spojení nie len pri skúmaní volieb z právneho hľadiska, ale aj z hľadiska iných vedných disciplín. Diverzita prístupov k predmetnému pojmu spôsobuje aj rôzne uchopenie jeho obsahu. Napríklad O. Krejčí rozlišuje volebný systém v sociologickom zmysle a v normatívnom zmysle. Zatiaľ čo v prvom prípade za volebný systém považuje súhrn všetkých jednotlivcov a inštitúcií, vrátane vzťahov medzi nimi, ktorí sa zúčastňujú volieb, v tom druhom zas volebný systém chápe ako súhrn všetkých pravidiel regulujúcich volebné vzťahy. So zreteľom na ciele tohto príspevku nás bude zaujímať práve normatívny prístup k volebnému systému.

Aj pri normatívnom prístupe k volebnému systému prichádzajú do úvahy viaceré definície, a to v závislosti od šírky uchopenia celej problematiky. K skúmanému pojmu však budeme pristupovať v užšom zmysle, čiže za jeho obsah budeme považovať len tie pravidlá, ktoré určujú spôsob, akým sa odovzdané hlasy voličov transformujú na mandáty, ktoré sú predmetom volieb. Keďže pozornosť bude venovaná volebnému systému v spojení s parlamentnými voľbami, môžeme vymedzenie volebného systému zúžiť na pravidlá určujúce to, akým spôsobom sa hlasy voličov transformujú na poslanecké mandáty. Povedané inými slovami, za volebný systém budeme považovať pravidlá, za pomoci ktorých dospejeme na základe odovzdaných hlasov k identifikácii konkrétnych nositeľov poslaneckých mandátov.

Každý volebný systém, vrátane toho uplatňovaného v prípade parlamentných volieb, je definovaný viacerými prvkami, ktoré ten-ktorý volebný systém nie len definujú, ale súčasne ho aj odlišujú od iných volebných systémov. Za rozhodujúci prvok budeme považovať základnú techniku (základné pravidlo či princíp) prevodu hlasov na mandáty, ktorá môže v zásade byť buď väčšinová alebo proporcionálna (pomerná). Uvedená technika súčasne predstavuje kľúč ku klasifikácii volebných systémov na dve veľké skupiny: väčšinové volebné systémy a proporcionálne volebné systémy (volebné systémy pomerného zastúpenia). Kombináciou prvkov týchto dvoch základných skupín, najmä kombináciou využitia väčšinovej a proporcionálne techniky prevodu hlasov na mandáty, vzniká tretia, výrazne heterogénna skupina, ktorú je možné označiť za zmiešané, hybridné alebo kombinované volebné systémy. Okrem základnej techniky prevodu hlasov na mandáty majú osobitný vplyv nie len teoretické zaradenie toho-ktorého volebného systému, ale najmä na konečné rozdelenie mandátov, aj volebné obvody. V rámci tohto prvku volebného systému bude predmetom skúmania tak počet volebných obvodov, na ktoré je volebné územie, ktorým je v prípade parlamentných volieb celé územie štátu, rozdelené, ako aj ich veľkosť, čiže počet poslaneckých mandátov prerozdeľovaných vo volebnom obvode. Priblížené prvky volebného systému budú predmetom skúmania tak v podmienkach Slovenskej republiky (časť 3), ako aj v kontexte ostatných krajín Rady Európy (časť 4).