Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Zmluvná pokuta a náhrada škody v obchodnom práve
OVEČKOVÁ, O.: Zmluvná pokuta a náhrada škody v obchodnom práve. Právny obzor, 107, 2024, č. 6, s. 613 – 632.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.6.04
Contractual penalty and damages in commercial law. The aim of this contribution is to highlight the possibilities available to contracting parties to influence, through consensus, the method and extent of compensation for damages in their mutual relations. This primarily concerns the relationship between contractual penalties and compensation for damages, where legislation provides parties with a range of options to modify compensation for damages. From this perspective, both the essence and the method of connecting contractual penalties and damages are important. The significance of the contractual penalty as a lump sum and the limitation of damages are discussed in detail. In this context, the author also addresses the issue of contractual (consensual) limitation of damages outside the framework of a contractual penalty. While this is not separately regulated in Slovak law, it can be inferred from the legal regulation of damages and the general principles of the law of obligations. This limitation is one manifestation of contractual freedom and, in business relations, serves as one of the tools for risk regulation.
Key words: contractual penalty, compensation for damage, flat-rate damage, limitation of damage, right of moderation
I. Úvod do problematiky
Vzťah zmluvnej pokuty a náhrady škody je variabilný, a to nielen
de lege lata,
ale aj z historického hľadiska. Varíruje medzi ich úplnou separáciou, úzkou spätosťou a prípadnými rôznymi formami voľnejšieho spojenia.Inštitút zmluvnej (konvenčnej) pokuty (
poena conventionalis
) má korene v rímskom práve. Rímskoprávna konvenčná pokuta predstavovala prípady "keď veriteľ si formou stipulacie (teda formou formálneho verbálneho kontraktu) dával od dlžníka sľúbiť plnenie určitej sumy peňazí ako trest za eventuálne nesplnenie zmluvných povinností".
1)
Takto koncipovaná zmluvná pokuta nemala žiadny vzťah k náhrade škody. Oba inštitúty existovali separátne bez vzájomného prepojenia.Ešte aj v práve Verböczyho (
Opus Tripartitum
1514) bola zmluvná pokuta chápaná ako sľub plnenia pre prípad, že strana zavinene nesplní záväzky prevzaté právnym úkonom
2)
bez prepojenia na náhradu škody.Neskoršie kodifikácie občianskeho a obchodného práva platné na území Česka a Slovenska (resp. Československa) napospol priniesli prepojenie zmluvnej pokuty a náhrady škody.
Tak
Všeobecný občiansky zákonník z roku 1811,
ktorý platil v Čechách až do roku 1950 upravoval zmluvné pokuty v úzkej súvislosti s výškou náhrady škody, a to v časti nazvanej
O práve na náhradu škody a na zadosťučinenie
(§ 1336). Aj keď právna úprava zmluvnej pokuty počas platnosti kódexu zaznamenala určitý vývoj najvýznamnejšou črtou zmluvnej pokuty zostala paušalizovaná (odhadná) náhrada škody, pričom jej funkcia ako zabezpečovacieho inštitútu bola oslabená. Možno zovšeobecniť, že zmluvná pokuta na základe tejto právnej úpravy bola chápaná ako surogát náhrady škody.Všeobecný obchodný zákonník z roku 1863
, ktorý bol k Všeobecnému občianskemu zákonníkuvo vzťahu
lex specialis,
na rozdiel od neho ustanovil, že zmluvná pokuta nie je čo do výšky zásadne obmedzená a môže presahovať dvojnásobok náhrady škody (čl. 284).V súvislosti s aplikáciou uvedených kódexov sa v českej právnej doktríne diskutovalo o vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody. Išlo o otázku, či možno zmluvnú pokutu požadovať aj v prípade, že žiadna škoda nevznikla. Doktrína sa skôr klonila k názoru, že zmluvná pokuta nemá povahu trestu, a pokiaľ nevznikne žiadna škoda, tak po žiadosti dlžníka zanikne jeho povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
3)
Teda presadzovala sa silná, ba až existenčná závislosť oboch inštitútov, čím sa do značnej miery zužoval význam a účel inštitútu zmluvnej pokuty.Na Slovensku aj po vzniku Československej republiky až do roku 1950 bolo v platnosti
uhorské obyčajové právo a Uhorský obchodný zákonník z roku 1875
. Pokiaľ išlo o vzťah zmluvnej pokuty a náhrady škody, platilo, že ak dlžník nesplnil záväzok, zmluvná pokuta sa považovala za vopred určený paušál náhrady škody. Veriteľ nemusel dokazovať, či škoda vznikla, dlžník bol povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak nastal prípad, pre ktorý bola zmluvná pokuta dohodnutá, bez ohľadu na to, či škoda vznikla alebo nie. V prípade, ak veriteľ dokázal, že škoda presiahla výšku zmluvnej pokuty, dlžník bol povinný nahradiť škodu aj nad rámec zmluvnej pokuty.
4)
Občiansky zákonník z roku 1950
priniesol zmenu v systematickom začlenení právnej úpravy zmluvnej pokuty. Táto bola prvýkrát začlenená do časti upravujúcej zabezpečenie záväzkov, a nie, ako to bolo do prijatia Občianskeho zákonníka, keď sa právna úprava zmluvnej pokuty tradične začleňovala do časti upravujúcej náhradu škody. Vecná spätosť zmluvnej pokuty s náhradou škody však zostala zachovaná a zmluvná pokuta naďalej plnila funkciu paušalizovanej náhrady škody, t. j. mohla byť dohodnutá namiesto náhrady škody. Zabezpečovací charakter bol posilnený aspoň jej novým systematickým začlenením.Zákonník medzinárodného obchodu z roku 1963
5)
upravil zmluvnú pokutu v rámci právnej úpravy zabezpečenia záväzkov. Tým sa malo zvýrazniť, že zmluvná pokuta má plniť predovšetkým zabezpečovaciu funkciu, z čoho vyplývalo, že veriteľ ju môže požadovať bez ohľadu na to, či mu porušením zmluvnej povinnosti vznikla škoda alebo nie. Prepojenie na náhradu škody zostalo zachované tak, že zákon ustanovil, že zmluvná pokuta vylučuje nárok na náhradu škody pre porušenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou.Občiansky zákonník z roku 1964
právnu úpravu zmluvnej pokuty do roku 1991 v žiadnej podobe neobsahoval. Zmluvná pokuta bola opätovne včlenená do nášho právneho poriadku novelou Občianskeho zákonníka v roku 1991 (zákonom č. 509/1991 Zb.). Na túto úpravu nadviazala úprava
, ktorý úpravu zmluvnej pokuty v Občianskom zákonníku dopĺňa a modifikuje pre obchodné vzťahy.V uvedenom prehľade vývinu právnej úpravy zmluvnej pokuty s akcentom na vzťah zmluvnej pokuty a náhrady škody sme aspoň stručne poukázali na vývoj od ponímania zmluvnej pokuty ako čisto sankčnej povinnosti cez postupné silnejúce prepojenie na náhradu škody prostredníctvom dominancie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody až po charakter právnej úpravy zmluvnej pokuty
de lege lata.
Tento súčasný stav právnej úpravy zmluvnej pokuty znamená určité
rozvoľnenie vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody
oproti predchádzajúcim právnym úpravám. V ďalšom texte sa budeme zaoberať podstatou tohto vzťahu, ako vyplýva zo súčasnej právnej úpravy vrátane jej výkladu a aplikácie.
6)
Zároveň poukážeme v samostatnej časti (časť V.) na možnosť limitácie náhrady škody dohodou strán mimo inštitútu zmluvnej pokuty.II. Spoločné a rozdielne črty zmluvnej pokuty a náhrady škody
Zmluvná pokuta a náhrada škody sú dva
samostatné právne inštitúty
, ktoré je potrebné vnímať autonómne, ale zároveň treba mať na zreteli, že v určitých ohľadoch ide o ich vzájomné prepojenie či podmienenosť. Preto sa budeme zaoberať skutočnosťami, ktoré ich spájajú, ako aj ich rozdielnou podstatou.Samostatnosť oboch inštitútov možno najlepšie demonštrovať na účele, ktorému ten-ktorý inštitút slúži. Tento účel právneho inštitútu, ktorý mu dal do vienka zákonodarca, sa potom prejavuje v jeho podstate, z ktorej možno vyvodiť a sformulovať základné funkcie daného inštitútu, ktoré sú rozdielne, ale sčasti aj spoločné.
Účelom zmluvnej pokuty
je zabezpečenie splnenia konkrétnej právnej povinnosti. Spočíva v tom, že kto zabezpečenú
povinnosť poruší,
je povinný oprávnenému subjektu poskytnúť dohodou určené plnenie, ktoré, keď vystupuje ako paušalizácia škody, plní aj reparačnú funkciu.Účelom náhrady škody
(zodpovednosti za škodu) je zabezpečiť čo najúčinnejšiu a rýchlu nápravu formou plnej náhrady škody (reparácie). Vznik škody je spravidla dôsledkom
porušenia povinnosti
.1. Spoločné črty zmluvnej pokuty a náhrady škody
a) Spoločnou črtou oboch inštitútov je
porušenie právnej povinnosti
. Zmluvná pokuta je dôsledkom porušenia zabezpečenej povinnosti, a to bez ohľadu na to, či vznikla škoda (§ 544 ods. 1 OZ). Náhrada škody je spravidla tiež dôsledkom porušenia právnej povinnosti z ktorého vznikla škoda. V situácii keď následkom porušenia zabezpečenej povinnosti je aj vznik škody, prichádzajú oba inštitúty do vzájomného styku a určitým spôsobom si konkurujú. Prejavuje sa to v tom, že oba inštitúty, hoci každý inou mierou, plnia vo vzťahu k náhrade škody
reparačnú funkciu
a preto je potrebné riešiť z akého titulu a v akom rozsahu bude takáto škoda hradená. To pravda závisí od dispozitívnej právnej úpravy, resp. na jej základe zvoleného spôsobu prepojenia zmluvnej pokuty a náhrady škody. O tom podrobne v nasledujúcej časti.b) Spoločnou črtou oboch inštitútov je tiež to, že oba plnia
reparačnú (uhradzovaciu) funkciu
. Inštitút náhrady škody ju plní vždy, je to jeho základným účelom. Zmluvnej pokute je reparačná funkcia vlastná vtedy, keď v dôsledku nesplnenia zabezpečenej povinnosti povinným subjektom (dlžníkom) oprávnenému subjektu (veriteľovi) vznikne škoda a zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu ako paušalizovanú (odhadnú) náhradu škody.Význam uvedenej "duplicity" spôsobu uplatnenia reparačnej funkcie spočíva v tom, že v prípade paušalizovanej náhrady škody uľahčuje odškodnenie v prípade vzniku škody tým, že poškodený nemusí dokazovať vznik a výšku škody (§ 545 ods. 2 OZ). Oprávnená strana môže svoj nárok oprieť len o fakt, že zabezpečená povinnosť bola porušená, čím posilňuje najmä procesnú pozíciu veriteľa.
2. Rozdielne črty zmluvnej pokuty a náhrady škody
a) Rozdiel medzi zmluvnou pokutou a náhradou škody je
v uplatnení moderačného (zmierňovacieho) práva
. Oba kódexy moderáciu výšky zmluvnej pokuty pripúšťajú (§ 545a OZ, § 301 OBZ). Pričom výška škody je pri moderácii zmluvnej pokuty limitujúcim faktorom. A, naopak, pre výšku škody, ktorá vnikla neskôr (po súdnom rozhodnutí), je limitujúcim faktorom výška zmluvnej pokuty.Moderáciu výšky náhrady škody Obchodný zákonník výslovne
zakazuje
(§ 386 ods. 2) s ohľadom na charakter obchodnoprávnych vzťahov a potrebu dôsledného uplatnenia reparačnej funkcie náhrady škody. Občiansky zákonník súdnu moderáciu výšky náhrady škody
pripúšťa
, okrem škody spôsobenej úmyselne (§ 450).b) Rozdiel je aj
v charaktere zodpovednosti
. Zmluvná pokuta, ako aj náhrada škody nastupujú ako sankcia za porušenie povinnosti. V tom zmysle ide o zodpovednosť ako právny následok porušenia právnej povinnosti.Obchodný zákonník prisúdil zmluvnej pokute charakter
absolútnej objektívnej zodpovednosti,
lebo pri zmluvnej pokute vylúčil uplatnenie okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 300, § 374) a tým vylúčil liberáciu. Náhradu škody upravil tiež na základe
objektívnej zodpovednosti
ktorá je zmiernená jednak možnosťou preukázania liberačných dôvodov (okolností vylučujúcich zodpovednosť, zodpovednosť nevznikne, lebo chýba protiprávnosť) a jednak predvídateľnosťou vzniku škody. Uvedené platí, ak si strany nedohodnú iné podmienky vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, ako aj povinnosti nahradiť škodu. Vyplýva to z charakteru ustanovenia § 300 OBZ, ktoré dispozitívne vylučuje aplikáciu okolností vylučujúcich zodpovednosť, ako aj z dispozitívneho charakteru ustanovenia § 374 OBZ, ktoré upravuje okolnosti vylučujúce zodpovednosť. Z toho vyplýva, že zmluvné strany môžu disponovať nielen možnosťou uplatnenia okolností vylučujúcich zodpovednosť, ale môžu rozsah liberačných dôvodov (okolností vylučujúcich zodpovednosť) rozšíriť či zúžiť, prípadne ich iným spôsobom vymedziť, ako to robí § 374 ods. 1 OBZ
7)
, a tým zmierniť alebo sprísniť podmienky zodpovednosti.Zjednodušene možno povedať, že podstata rozdielu vyplývajúceho z dispozitívnej právnej úpravy zmluvnej pokuty a náhrady škody je v možnosti uplatnenia okolností vylučujúcich zodpovednosť a tým určenia stupňa prísnosti objektívnej zodpovednosti.
Napokon zmluvným stranám obchodnoprávneho vzťahu nič nebráni (okrem komplikácií pri aplikácii), aby sa dohodli na uplatnení princípu zavinenia, a to tak pri zmluvnej pokute, ako aj pri náhrade škody.
V obchodnej praxi je modifikácia zákonných dispozitívnych predpokladov vzniku zmluvnej pokuty bežnou skutočnosťou. Pritom je dôležité, aby tieto konkrétne podmienky boli dohodnuté jednoznačne, aby nevznikli pri ich aplikácii nejasnosti, ktoré môžu
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 6/2024
