Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Náhrada škody pri negatívnom zmluvnom záujme
Hlavným cieľom článku je priblížiť konštrukciu tzv. negatívneho zmluvného záujmu, ktorý môže mať svoje uplatnenie predovšetkým pri zodpovednosti za škodu spôsobenú neplatnosťou zmluvy, ako aj zhodnotiť možnosti jej uplatnenia v slovenskom práve. Zásadnou otázkou tu je, či má mať strana poškodená neplatnosťou právo na náhradu škody, ktorá by ju priviedla do takého stavu, v akom by sa ocitla, keby bola zmluva platná, alebo len do stavu, v akom by bola, keby nikdy nepodnikala kroky smerujúce k uzavretiu zmluvy.
NÁHRADA ŠKODY PRI NEGATÍVNOM ZMLUVNOM ZÁUJME
JUDr.
Milan
Hlušák
Katedra občianskeho a obchodného práva, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, advokát
V súvislosti s robením právnych úkonov - predovšetkým s uzavieraním zmlúv - naše právo na viacerých miestach výslovne spomína zodpovednosť za škodu. Ide predovšetkým o § 42 Občianskeho zákonníka1), podľa ktorého ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Obdobnú úpravu nájdeme aj v § 268 Obchodného zákonníka (ďalej aj "OBZ"), podľa ktorého je ten, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený. Nakoniec tu treba ešte zahrnúť aj § 33 ods. 2, ktorý zakladá právo na odškodnenie voči splnomocnencovi, ktorý prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa, resp. voči osobe konajúcej za iného bez plnomocenstva (). Zákonodarca ďalšie otázky zodpovednosti za škodu v uvedených prípadoch detailne nerozoberá, čo vedie, okrem iného, aj k otázke, v čom všetkom môže vzniknutá nahraditeľná škoda spočívať. Na prvý pohľad sa táto otázka môže zdať zbytočnou alebo aspoň nie príliš zložitou. Pri detailnejšom skúmaní sa však vec javí trochu inak.
falsus procurator
1. Podstata a význam konštrukcie negatívneho zmluvného záujmu
Pri posudzovaní nároku na náhradu škody sa zvyčajne používa tzv. diferenčná (rozdielová) metóda.2) Prostredníctvom nej porovnávame aktuálny stav vyvolaný škodnou udalosťou a stav, ktorý by nastal ako výsledok normálneho behu vecí, keby ku škodnej udalosti nedošlo. Tak napríklad pri porušení zmluvnej povinnosti konštruujeme hypotetickú situáciu, v ktorej by sa veriteľ za normálneho behu vecí mohol ocitnúť, keby dlžník svoju povinnosť riadne a včas splnil. Trochu inak sa na vec pozeráme - hoci vo svojej podstate ide o ten istý prístup - pri porušení nie zmluvnej, ale mimozmluvnej povinnosti. Ak napríklad útočník niekoho zraní, pri určovaní náhrady škody vytvárame fiktívny stav, v akom by sa nachádzala poškodená osoba, keby ju útočník nezranil. V prípadoch, ktoré nás v tomto článku zaujímajú, však konštruovanie takýchto hypotetických stavov nemusí byť až také priamočiare.
Pozrime sa konkrétne na škodu spôsobenú neplatnosťou zmluvy, resp. právneho úkonu (§ 42, resp. § 268 OBZ). Znenie zákonnej úpravy by mohlo zvádzať k záveru, že treba porovnávať aktuálny stav, v ktorom sa poškodená strana nachádza, s hypotetickým stavom, v ktorom by sa nachádzala, keby zmluva bola platná. Naše deliktné právo však pre vznik zodpovednosti za vlastné činy vždy vyžaduje protiprávny úkon.3) To znamená, že naše hypotézy nemôžeme budovať na základe neplatnosti zmluvy (t.j. určitého stavu), ale na základe takého konania alebo opomenutia škodcu, ktoré možno považovať za protiprávne,4) a to bez ohľadu na to, či ide o občiansko- alebo obchodnoprávny vzťah5). Takúto protiprávnosť bude možné vyvodiť predovšetkým z porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415) alebo z konania v rozpore s dobrými mravmi (§ 424). Protiprávnosť tu pritom môže mať rôznorodé podoby. Napríklad podľa § 49a to môže byť vyvolanie omylu alebo neupozornenie na možný omyl. Podľa § 37 ods. 1 to zas môže byť konanie nemyslené vážne. Protiprávnosť takéhoto správania bude pritom spočívať v tom, že u adresáta nedôvodne vyvoláva dôveru v platnosť úkonov druhej strany, a teda v platnosť zamýšľanej zmluvy.
Takýto uhol pohľadu nás musí zákonite doviesť aj k inej konštrukcii diferenčnej metódy. Nebudeme sa pozerať na stav, aký by tu za normálneho behu vecí bol, keby zmluva bola platná, ale na stav, aký by tu bol, keby správanie sa škodcu nevyvolávalo v poškodenej strane mylnú dôveru v uzavretie platnej zmluvy. Budeme teda konštruovať situáciu, v ktorej by sa poškodená strana nachádzala, keby ju škodca napríklad riadne upozornil na jej omyl alebo na to, že on sám nekoná vážne. Inými slovami, vytvárame tu stav, v akom by sa poškodená strana ocitla, keby dopredu vedela, že zmluva bude neplatná. Tento zložitý myšlienkový pochod bude pritom neraz viesť k záveru, že poškodená strana by zmluvu neuzavrela a nepodnikala by žiadne kroky ani za účelom jej uzavretia, ani za účelom jej splnenia. Konštrukcia bude preto zvyčajne založená na nedôvere poškodenej strany voči správaniu sa škodcu, čiže na jej negatívnom postoji k uzavretiu zmluvy. Alebo ešte inak, na jej negatívnom záujme - t.j. nezáujme - zmluvu uzavrieť.
Takáto konštrukcia hypotetického stavu za účelom určenia výšky náhrady škody nie je žiadnou novinkou. Už desaťročia sa uplatňuje predovšetkým v krajinách germánskej právnej kultúry. O jej začlenenie do všeobecného práva (
ius commune
) sa ešte v 19. storočí zaslúžil predovšetkým R. v. Jhering, ktorý jej zároveň dal dnešný názov - negatívny zmluvný záujem (negatives Vertragsinteresse
).6) R. v. Jhering pritom kládol túto konštrukciu do protikladu s tzv. pozitívnym zmluvným záujmom (positives Vertragsinteresse
).7) Ten - vychádzajúc z fiktívneho stavu, v akom by sa poškodený veriteľ nachádzal, keby dlžník riadne a včas splnil svoju zmluvnú povinnosť - sa totiž na rozdiel od záujmu negatívneho opiera o záujem zmluvu plniť (preto pozitívny záujem).Tieto úvahy R. v. Jheringa sa neskôr zhmotnili aj v nemeckom Bürgerlichen Gestzbuchs (BGB), a to konkrétne v § 122 (neplatnosť právnych úkonov pre nevážnosť, omyl či nesprávny prenos správy), § 179 (konanie bez plnomocenstva), § 307 (neplatnosť zmluvy pre počiatočnú nemožnosť plnenia) a § 309 (neplatnosť zmluvy pre rozpor so zákonom).8) Ďalej tu možno spomenúť využitie tejto konštrukcie napríklad aj pri výklade niektorých ustanovení švajčiarskeho Obligationenrechts (napr. § 26, § 39 alebo § 109)9) či poľského Kodeksu cywilnego (§ 103, § 387, § 390, § 391, § 566 alebo § 574)10). Konštrukcia negatívneho zmluvného záujmu však nie je úplne neznáma ani nášmu právu. Jej výslovnú úpravu už pred desaťročiami obsahoval § 45 stred. Občianskeho zákonníka (141/1950 Sb.).11) Zaoberal sa ňou - hoci len veľmi stručne - aj Š. Luby.12)
Ešte pred tým, ako prejdeme k analýze, či vôbec a ak áno, kde všade v našom práve sa dá táto konštrukcia uplatniť a aký má vplyv na výšku náhrady škody, krátko si ozrejmime jej potenciálny prínos pre prax. Predstavme si nasledovný príklad. Osoba A kúpi od osoby B tovar za 100, s cieľom predať ho osobe C za 150. Náklady, ktoré má osoba A s uzavretím a plnením zmluvy, sú 10. To znamená, že na kúpe tovaru by osoba A mala zarobiť 40. O
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Súkromné právo 5/2017
