Akceptačný list a ponuková povinnosť zamestnávateľa (ZSP 4/2019)

Okresný súd (ďalej "súd prvého stupňa") rozsudkom žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania (§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len "OSP").

Rozhodol tak po zistení, že žalobkyňa bola zamestnaná u žalovaného na základe pracovnej zmluvy z 1. marca 2013 a bola prijatá na vykonávanie práce - ekonomika spoločnosti. Dňa 11. decembra 2013 bola žalobkyni doručená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (ďalej aj "ZP") z dôvodu organizačných zmien ekonomického oddelenia spoločnosti k 1. januáru 2014, pretože dňom 1. januára 2014 sa ruší jej pracovné miesto ekonómky spoločnosti-fakturantky, čím sa stala nadbytočnou a žalovaný nemá možnosť ďalej ju zamestnávať ani na kratší pracovný čas a nemá pre ňu inú vhodnú prácu. Žalobkyňa listom zo 17. januára 2014 doručeným žalovanému 20. januára 2014 oznámila, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že postup zamestnávateľa (žalovaného) pri daní výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP je v súlade so zákonom. Súd mal za preukázané, že rozhodnutím žalovaného z 25. októbra 2013 bolo zrušené z ekonomických dôvodov pracovné miesto "ekonóm-fakturant" k 31. decembru 2013. Súd sa zaoberal otázkou, či žalovaný mal povinnosť ponúknuť žalobkyni voľné pracovné miesto, keď žalobkyňa namietla, že prijal od januára 2014 ďalšieho zamestnanca, pričom zistil, že žalovaný listom z 24. septembra 2013 tomuto oznamoval, že súhlasí s jeho nástupom do pracovného pomeru od 1. januára 2014 na pracovnú pozíciu ekonóm. Z organizačnej štruktúry žalovaného zistil, že taká funkcia bola zriadená a bola obsadená M. od 1. januára 2014. So zreteľom na uvedené súd dospel k záveru, že v čase dania výpovede žalovaný nemal možnosť ponúknuť žalobkyni voľné pracovné miesto; pokiaľ prijal zamestnanca na funkciu ekonóm, išlo o iný druh funkcie, pričom žalovaný akceptoval skutočnosť, že túto funkciu obsadí od 1. januára 2014.

Krajský súd (ďalej aj len "odvolací súd") na odvolanie žalobkyne potvrdil rozsudkom rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 1, 2 OSP). O náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP).

Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, považujúc jeho argumentáciu za vecne správnu, objektívnu a presvedčivú. Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Hmotnoprávnou podmienkou platnosti skončenia pracovného pomeru z uvedeného výpovedného dôvodu je splnenie povinností vyplývajúcich pre zamestnávateľa z § 63 ods. 2 ZP. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadisk