Vzťahy medzi zriaďovateľom a ním zriadenou rozpočtovou organizáciou

Žalobkyňa sa žalobou z 2. júna 2008 domáhala určenia neplatnosti výpovede z 31. januára 2008, ktorou s ňou žalovaný skončil pracovný pomer (ďalej len "výpoveď) ako aj uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej náhradu mzdy od 31. marca 2008 do doby, kým jej umožní pokračovať v práci. Žalobu odôvodnila tým, že pre uplatnenie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce neboli splnené zákonné podmienky.

Okresný súd (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom z 10. decembra 2008 žalobu zamietol.

Súd dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a žalovaný preukázal príčinnú súvislosť medzi ním uskutočnenou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že na základe rozhodnutia žalovaného z 12. decembra 2007 bola u neho s účinnosťou k 1. januáru 2008 vykonaná organizačná zmena spočívajúca v zrušení aktivačného úseku, ktorého náplň sa včlenila do opatrovateľsko-ošetrovateľského úseku. Žalobkyni, pracujúcej dovtedy na aktivačnom úseku na pozícii ergoterapeut, bola ponúknutá práca na rovnakej pozícii s čiastočne zmenenou pracovnou náplňou a s väčším rozsahom pracovného úväzku, žalobkyňa ale túto ponuku odmietla. Žalovaný, ktorý nemal možnosť naďalej ju zamestnávať pôvodnou prácou a inú vhodnú prácu pre ňu nemal, bol oprávnený dať jej výpoveď z dôvodu nadbytočnosti.

Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") na odvolanie žalobkyne uznesením zo 4. mája 2010 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že treba doplniť dokazovanie a zistiť, či primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej len "primátor") súhlasil so zmenou organizačného poriadku žalovaného a či k organizačnej zmene došlo u žalovaného právne relevantným spôsobom.

Súd prvej inštancie rozsudkom z 1. decembra 2010 žalobu opätovne zamietol.

Po doplnení dokazovania v zmysle pokynov odvolacieho súdu dospel k záveru, že ani zo zriaďovacej listiny, ani z organizačného poriadku žalovaného účinného od 1. októbra 2006 nevyplývala riaditeľke žalovaného povinnosť žiadať primátora o predchádzajúci súhlas so zmenou organizačného poriadku; túto povinnosť mala len pri vydávaní (nového) organizačného poriadku. Navyše, riaditeľka o zmene informovala vopred primátora, ktorý súdu potvrdil, že so zmenou súhlasil. Vzhľadom na to nie je dôvod pochybovať o relevantnosti uskutočnenej organizačnej zmeny, a teda ani o platnosti výpovede. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol v určovacej časti; zamietol ju aj v časti o zaplatenie náhrady mzdy, lebo rozhodovanie súdu o peňažných nárokoch podľa § 78 Zákonníka práce prichádza do úvahy len v prípade určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Na odvolanie žalobkyne krajský súd rozsudkom z 3. apríla 2012 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v časti určenia neplatnosti výpovede a rozhodol, že výpoveď je neplatná. V časti týkajúcej sa náhrady mzdy napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. V zmeňujúcej časti ro