Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Demokracia a odbornosť, materiálny právny štát a iura novit curia (1.)

DEMOKRACIA A ODBORNOST, MATERIÁLNY PRÁVNY ŠTÁT A IURA NOVIT CURIA (1.)
Povinnosťou orgánov verejnej moci v materiálnom právnom štáte je poznať platný právny poriadok a jeho dodržiavanie vyžadovať nielen od fyzických a právnických osôb, ale najmä od seba, vo vlastnej činnosti pri uplatňovaní zverenej právomoci.
Iura novit curia
nie je sloganom slúžiacim na rozšírenie pekných reč o právnom štáte. Ide o právne významné správanie súdov, ktoré možno presne identifikovať. Obsah tejto zásady vytvára rad povinností súdov, ktorých nesplnenie môže mať za následok porušenie základných práv zaručených siedmym oddielom druhej hlavy Ústavy SR.
"Právo bezprostredne mení (alebo zachováva) ľudské správanie. V tom je jeho bezprostredný účel. Až zmenou alebo zachovaním ľudského správania právo vstupuje do života spoločnosti."1) Právo (právny poriadok) nie je samoúčel. Účel práva sa nedosiahne prijatím všeobecne záväzného právneho predpisu, ale až jeho uplatnením v dianí v spoločnosti.
Dôraz na fázu aplikácie práva v materiálnom právnom štáte položil aj Ústavný súd SR:
"Materiálny právny štát sa nezakladá na zdanlivom dodržiavaní práva či na formálnom rešpektovaní jeho obsahu spôsobom, ktorý predstiera súlad právne významných skutočností s právnym poriadkom. Podstata materiálneho právneho štátu spočíva v uvádzaní platného práva do súladu so základnými hodnotami demokraticky usporiadanej spoločnosti a následne v dôslednom uplatňovaní platného práva bez výnimiek založených na účelových dôvodoch."
2)
Uvádzanie platného práva do života sa v materiálnom právnom štáte uskutočňuje činnosťou orgánov verejnej moci, ktoré zaťažuje rad povinností slúžiacich na vyvolanie aktivity týchto orgánov, na ich zapojenie do uplatňovania práva.
"Ústavný súd zastáva názor, že úlohou právneho štátu je pripraviť legitímne podmienky, ktoré by boli zárukou spravodlivého prerokovania veci pred kompetentným orgánom verejnej moci. Vytvorenie takýchto podmienok tkvie v právnej úprave jednotlivých konaní, v rámci ktorých dochádza k ochrane hmotnoprávnych vzťahov, a tým aj k reálnemu výkonu a ochrane základných práv a slobôd. Je nepochybné, že len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú vymedzené zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu, prijať rozhodnutie."
3)
Ústavný súd SR citovaným právnym názorom vymedzil rozsah činností, ktoré podľa jeho názoru musí orgán verejnej moci vykonať pri uplatnení svojej právomoci. Prehliadol, že jeho názor ak nepredurčuje, tak aspoň poskytuje priestor pre reštriktívny výklad povinností orgánov verejnej moci v materiálnom právnom štáte. Lebo tieto orgány majú väčší súbor povinností, než sú iba tie, ktoré sa priamo týkajú rozhodovania a zisťovania skutkového stavu.
Súdna moc je chrbtovou kosťou materiálneho právneho štátu. Súdna moc buď riadne a efektívne koná, uplatňuje právny poriadok, najmä ústavu, medzinárodné dohovory a zákony, a tak chráni materiálny právny štát, alebo materiálny právny štát zostáva ilúziou, bonmotom pre politické strany v rétorických súbojoch.
Zásadný význam súdnej moci pre materiálny právny štát má spätnú väzbu na súdnu moc. Súdna moc v mate­riálnom právnom štáte musí vykonávať zverený podiel na verejnej moci iným spôsobom, v inej kvalite, ako si navykla v minulosti. Zvlášť ak ide o minulosť poznamenanú znakmi totalitnej formy vlády. Zvyšujúca náročnosť na výkon súdnej moci znie ako otrepaná fráza. A predsa je práve tým, čo sa musí stať základom práce sudcov a súdnych zamestnancov.
"Zmyslom procesných garancií vyplývajúcich z ustanovení čl. 47 ods. 3, z čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 dohovoru je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktoré sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania.
Procesný postup orgánu verejnej moci by predstavoval protiústavný zásah do označených základných práv (resp. práv zaručených dohovorom), ak by účastníkovi konania objektívne znemožnil využiť jeho oprávnenia byť prítomný pri prerokovaní veci (vrátane dokazovania), predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, klásť svedkom otázky, využívať právnu pomoc v konaní alebo uplatniť opravné prostriedky, a z hľadiska konania ako celku by tým ­postavil niektorého z účastníkov do podstatne nevýhodnejšej pozície.
Pokiaľ však procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie."
4)
Predstava o orgáne verejnej moci, ktorý poskytne účastníkovi
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).