K aktuálnym výzvam slovenskej praxe ochrany práv detí po ratifikácii Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení (sťažností) - 1. časť

Slovenská¹⁾republika sa na medzinárodnom poli ako jedna z prvých desiatich krajín zasadila o významný posun procesných garancií ochrany práv ohrozených detí alebo detí, ktorých práva už boli porušené. Slovenská republika ako deviata krajina ratifikovala ; ďalej len "protokol"). Protokol je otvorenou zmluvou²⁾, keďže je otvorený na prístup všetkým štátom, ktoré ratifikovali dohovor alebo pristúpili k dohovoru alebo ku ktorémukoľvek z jeho prvých dvoch opčných protokolov.³⁾

Jeho osobitný význam pre deti spočíva v tom, že zavádza medzinárodný procesný mechanizmus zakotvujúci možnosť a postup podávania oznámení (sťažností) zo strany jednotlivcov, skupiny jednotlivcov alebo v mene jednotlivca, či skupiny jednotlivcov v prípadoch porušenia práv garantovaných Dohovorom o právach dieťaťa alebo niektorým z jeho substantívnych protokolov.

Na rozdiel od prvých dvoch substantívnych opčných protokolov, t. j. Opčný protokol k dohovoru o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii⁴⁾ a Opčný protokol k dohovoru o účasti detí v ozbrojených konfliktoch⁵⁾, predmetný opčný protokol .

Platnosťou protokolu sa v medzinárodnom spoločenstve zapĺňa miesto, kde absentoval procesný mechanizmus ochrany práv detí. Osobitný význam protokolu vyniká v kontexte súčasného stavu najdôležitejších univerzálnych zmlúv a dokumentov o ľudských právach a základných slobodách, ktoré majú vlastný mechanizmus kontroly a vynútenia. vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy tak, ako je tomu pri iných medzinárodných nástrojoch na pôde Organizácie spojených národov⁶⁾ alebo Rady Európy. Literatúra totiž prikladá mechanizmu podávania sťažností jednotlivcom pre porušenie práv veľký význam a považuje ju za jednu z foriem garancie dodržiavania zmlúv v medzinárodnom zmluvnom práve.⁷⁾ Protokol popri Dohovore o právach dieťaťa, ktorý zakotvuje mechanizmus podávania a konzultácií správ⁸⁾o dodržiavaní práv dieťaťa za Slovenskú republiku, má mimoriadny význam v prípade porušenia jeho práv. Prijatie protokolu nepochybne prispeje k posilneniu jedného z princípov právneho štátu, a to ochrany a garancie ľudských práv.⁹⁾ Protokol neobsahuje materiálno-právne zakotvenie práv a slobôd, ale upravuje procesný postup kontroly dodržiavania práv a slobôd vyplývajúcich z Dohovoru o právach dieťaťa a z už spomínaných dvoch opčných protokolov.

protokolu možno vyvodiť z jeho preambuly, ktorej veda medzinárodného práva pripisuje nezanedbateľný a nezameniteľný význam tak pri výklade zmluvy, ako aj pri jej vykonávaní.¹⁰⁾ V preambule Slovenská republika ako zmluvná strana protokolu uznáva, že osobitné a závislé postavenie detí môže pre ne vytvárať skutočné ťažkosti pri dosahovaní nápravy v prípade porušenia ich práv. Slovenská republika má na zreteli, že protokol posilní a doplní národné a regionálne mechanizmy umožňujúce deťom predkladať sťažnosti v prípade porušenia ich práv a uznáva, že najlepší záujem dieťaťa má byť prvoradý pri úvahách o zabezpečení nápravy porušenia práv dieťaťa a že takáto náprava by mala vziať do úvahy potrebu citlivého prístupu k dieťaťu na každej úrovni.

Protokol schválilo Valné zhromaždenie OSN v New Yorku rezolúciou č. 66/138 z 19. decembra 2011 a bol otvorený na podpis 28. februára 2012 v Ženeve počas 19. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva. Slovenská republika v nadväznosti na uznesenie vlády SR č. 57 z 22. februára 2012, ktorým vláda vyslovila súhlas s podpisom protokolu s výhradou ratifikácie, protokol podpísala v deň jeho otvorenia na podpis ako jeden z prvých štátov. Uznesením vlády SR č. 443 z 21. augusta 2013 bol vyslovený súhlas s ratifikáciou protokolu a v septembri 2013 bol Národnej rade SR doručený návrh na vyslovenie súhlasu s tým, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi.¹¹⁾Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka OSN 3. decembra 2013. Oznámením Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 91/2014 Z. z. bolo oznámené, že protokol pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť .

Mechanizmus postupu podľa protokolu má v porovnaní s ostatnými ľudskoprávnymi mechanizmami v sebe , ktoré vyplývajú z osobitnej povahy práv detí.

Dôležitým špecifikom protokolu podporujúcim efektivitu ochrany práv detí je skutočnosť, že v rámci ratifikácie Slovenská republika ( ; ďalej len "výbor") podľa protokolu.¹²⁾Ustanovenie čl. 1 protokolu upravuje . Výbor môže prejednávať otázky porušenia práv detí zo strany slovenských orgánov, ktoré vyplývajú z Dohovoru o právach dieťaťa, z Opčného protokolu k dohovoru o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii a Opčného protokolu k dohovoru o účasti detí v ozbrojených konfliktoch. Protokol upravuje aj negatívnu právomoc výboru vo vzťahu k otázkam týkajúcim sa porušenia práv ustanovených nástrojom, ktorého štát nie je zmluvnou stranou.

Skutočnosť,