Kubinec, Martin: Obchodná spoločnosť v kríze

Kniha advokáta, správcu a pedagóga Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, doc. JUDr. Ing. Martina Kubinca, PhD., sa bližšie zaoberá inštitútom spoločnosti v kríze, ktorý je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky od roku 2016. Po Predhovore autora, Zozname použitých skratiek a Úvode je tvorená 4 kapitolami, ktoré v závere publikácie dopĺňajú Zoznam použitej literatúry a Vecný register.

Autor v i poukazuje na nutnosť zvýšenia ochrany práv veriteľov obchodných spoločností ako nosný dôvod prijatia zákona č. 87/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Práve touto novelou základného kódexu obchodného práva na Slovensku bol inštitút spoločnosti v kríze, s účinnosťou od 1. januára 2016, zavedený. Cieľom úpravy malo byť posilnenie zodpovednosti za podnikanie i zamedzenie poškodzovania veriteľov kapitálových obchodných spoločností. Inšpiráciou legislatívnej zmeny Obchodného zákonníka boli pritom právne úpravy z Rakúska a Nemecka. Naznačená problematika má interdisciplinárny charakter, netýka sa len obchodného, ale v rámci insolvenčnej legislatívy aj civilného procesného práva, finančného práva, trestného práva, ako aj ekonomiky. Autor poukázal aj na štatistické prehľady, v zmysle ktorých až 24,52% obchodných spoločností na Slovensku sa nachádzalo v roku 2019 v kríze. K nízkej vymožiteľnosti práva v uvedenej oblasti prispela aj reštančnosť civilných procesov, keď v obchodných veciach predstavovala v roku 2020 priemerná dĺžka súdnych konaní až 25,94 mesiacov. Za dobu 6 rokov od účinnosti boli ustanovenia o spoločnosti v kríze do vydania knihy predmetom zmien a doplnkov až 4-krát, pričom judikatúra k predmetnému inštitútu je zatiaľ nepočetná.

Úvodná kapitola charakterizuje tento inštitút ako špecifický záporný ekonomicko-právny stav spoločnosti, s ktorým sú spojené zásadné právne účinky jednak voči spoločnosti samotnej, jednak voči jej štatutárnemu orgánu, voči spoločnosti spriazneným veriteľom a napokon aj voči veriteľom spoločnosti v najširšom ponímaní. Autor poníma krízu aj ako objektív