Mediácia v trestných veciach a jej limity

Mediácia v trestných veciach v systéme probačnej a mediačnej služby

Inštitút probácie a mediácie v podmienkach Slovenskej republiky začal písať svoju históriu ešte pred rokom 2000, keď Ministerstvo spravodlivosti SR uvažovalo o zásadnej rekodifikácii trestnoprávnych kódexov. Výraznejším spôsobom sa tento zámer realizoval od mája 2000. Vtedy vláda SR schválila legislatívny rámec rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku.

Základným motívom tohto kroku bola „restoratívna idea“, ktorá sa aplikovala s pozitívnymi výsledkami v rôznych jurisdikciách – napríklad v Belgicku, Nemecku, Rakúsku, Holandsku, Anglicku, Amerike, Austrálii atď. Po prvýkrát boli myšlienky a ciele restoratívnej justície aplikované pri trestnom čine vandalstva u dvoch mladistvých v roku 1974 v meste Elmira, v provincii Ontario.¹ Tieto, ale aj ďalšie poznatky z praxe, inšpirované rôznymi restoratívnymi programami a prístupmi restoratívnej justície, sa stali víziou pre nadnárodné organizácie, akými sú Rada Európy, Európska únia, OSN atď. tak, aby bol tento smer pozitívne využívaný v celom procese trestného konania.

V podmienkach Slovenskej republiky uvedený „filozofický nadhľad“ na restoratívnu justíciu nabral na intenzite v kruhoch odbornej verejnosti v prvej polovici roka 2001. Realistickejší pohľad sa datuje od 1. augusta 2001, keď sa na Sekcii trestného práva Ministerstva spravodlivosti SR zriadilo jedno systemizované miesto „koordinátora pre oblasť probácie a mediácie“. Jeho úlohou bolo pripraviť a zrealizovať pilotný projekt probačnej a mediačnej služby.² Základnou podmienkou projektu bolo vybudovať inštitút probačnej a mediačnej služby ako centralizovanej služby, ktorá bude akceptovať regionálne a lokálne špecifiká. Táto vízia posilnila vznik probačného a mediačného úradníka v systéme trestného práva v rámci prípravného konania a činností, ktoré súvisia s rozhodnutím súdu.

Od tejto persony (probačného a mediačného úradníka) sa očakávalo, že zefektívni spoluprácu so štátnymi a neštátnymi subjektmi pri riešení sociálnych problémov a kontrole uložených povinností a obmedzení vo vzťahu k páchateľom trestných činov. Samotná spolupráca sa mala využívať aj pri vyžadovaní posudkov od zamestnávateľa, školy, obce atď. Jednotlivé činnosti probačného a mediačného úradníka sa v tomto systéme primárne sústreďovali na inštitút probácie a mediácie ako zložiek, ktoré by mali „ovplyvňovať“ znižovanie počtov odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.

V roku 2003 sa na základe pozitívnych výsledkov z pilotného projektu Ministerstva spravodlivosti SR rozhodlo, že v pilotnom projekte sa bude pokračovať na troch vybraných okresných súdoch a súčasne sa pripravoval zákon o probačných a mediačných úradníkoch. Sekcia trestného práva Ministerstva spravodlivosti SR tento zákon predložila v apríli 2003 do legislatívneho procesu. Po prerokovaní Legislatívnou radou vlády a vládou SR bol zákon 28. októbra 2003 na rokovaní Národnej rady SR schválený. Prioritná úloha Ministerstva spravodlivosti SR týkajúca sa probácie, mediácie v trestných veciach a samotného výkonu práce probačného a mediačného úradníka bola v roku 2003 splnená.³ Od 1. januára 2004 sa začala písať éra probačnej a mediačnej služby na Slovensku. Vznik novej inštitúcie, ktorá mala byť nápomocnou z pohľadu prevencie recidívy a súčasne posilňujúcim článkom činností súvisiacich s probačným, ochranným dohľadom a výkonom mediácií, mala vysoké ambície. Myšlienky, ktoré boli posilnené aj empirickou praxou z rôznych členských štátov Európskej únie, ale aj sveta, nám naznačovali, že ideme správnou cestou. Dôkazom boli konferencie (workshopy), napríklad ďalšia podpora k posilneniu súdnych kapacít v oblasti trestných vecí, kde sa pomerne výrazný akcent pripisoval k efektívnejšiemu využívaniu trestných mediácií v podmienkach Slovenskej republiky. Samotné odborné výstupy zamerané na implementačnú prax boli posilnené v priebehu rokov 2006, 2008 a 2009 v Omšení (v priestoroch Inštitútu vzdelávania Ministerstva spravodlivosti SR).⁴ Vzdelávacích aktivít sa zúčastňovali probační a mediační úradníci, sudcovia, prokurátori, zástupcovia advokátskej obce, polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže a neziskové organizácie zaoberajúce sa prevenciou kriminality a pomocou poškodeným. Tento komplex jednotlivých odborných stretnutí bol realizovaný ako kontinuálna súčasť programu Európskej Komisie, išlo o prechodný fond z roku 2006. Experti z Belgicka – Leo Müllender (vedúci projektu), Ivo Aertsen (profesor kriminológie), An Raes (právnička Ministerstva spravodlivosti Belgicka a kriminologička), Philippe Bauduin – (prokurátor) a Leo Van Garsse (mediátor v trestných veciach) – sa snažili poukázať na limity trestnej mediácie, na jej široké využitie v procese trestného konania. Upozorňovali, okrem iného, na rizikové faktory, medzi ktoré zaradili možné komerčné záujmy aplikácie trestnej mediácie, na prehliadanie nerovnováhy medzi záujmami a potrebami zúčastnených strán mediácie atď.⁵

Výsledkom jednotlivých odporúčaní odborníkov z Belgicka bola, okrem iného, konštatácia, že nie je vhodné, aby jeden probačný a mediačný úradník v podmienkach Slovenskej republiky zabezpečoval implementáciu inštitútov probácie aj mediácie. Tento druh spätnej väzby bol racionálne, odborne a vecne zdôvodnený. Samotná existencia týchto poznatkov ostala len v rovine „status quo“, čiže všetko ostalo v rovine, ako to bolo pred príchodom expertov na Slovensko.

Stagnácia manažmentu riadenia a nevyužívanie metodologických poznatkov vo vzťahu k trestnej mediácii mala negatívny dopad v širšom kontexte. Noví probační a mediační úradníci neboli riadne zaškolení pre potreby mandátu realizovať trestné mediácie. Týmto dochádzalo k absencii základných zručností v oblasti facilitatívneho, evaluatívneho prístupu, resp. pre trestnú oblasť najčastejšie využívaného eklektického prístupu (štýlu) práce v procese trestnej mediácie. Absencia nekoordinovaných a nesystémových prístupov a postupov si vyžiadala svoju daň v podobe zníženia počtov probačných a mediačných úradníkov. Ako sme už uviedli, nekonzistentný prístup vytváral priestor pre rôzne hybridné postupy. Najviac fungoval deklaratórny prístup v podobe, že podmienky pre vstup do Európskej únie sme splnili, probáciu a mediáciu v podmienkach Slovenskej republiky máme. Záujem zo strany probačného a mediačného úradníka pracovať na profesionálnej úrovni bol v antagonistickom postavení s nečinnosťou orgánu, ktorý nedokázal spracovať odborné metodiky pre oblasť probácie a mediácie. Uvedený stav minimalizoval profesionálny rozvoj aplikácie inštitútu probácie a mediácie. Pre poslinenie nášho názoru ponúkame štatistické ukazovatele za obdobie rokov 2016 až 2020. Ide o nevyvážený kvantitatívny rozdiel pridelených mediácií medzi jednotlivými krajmi, čo je dôsledkom heterogénneho prístupu k základným princípom a programom restoratívnej justície.