Quo vadis rodinná mediácia alebo ako (ne)dostať rodičov na súd

Mediácia má svoje miesto v slovenskom právnom poriadku už od roku 2004, kedy sa zákonom č. 420/2004 Z. z. o mediácii (ďalej aj „zákon o mediácii“) stala organickou súčasťou politiky štátu, ktorý sa rozhodol zlepšiť prístup k spravodlivosti pre svojich obyvateľov. V roku 2010 bola mediácia novelou zákona č. 141/2010 Z. z. legitímne „povýšená“ na mimosúdne riešenie sporov najmä tým, že sa v zákone o mediácii ukotvil mechanizmus prerušenia premlčacích a prekluzívnych lehôt, aby nedochádzalo k strate práva uplatniť si svoj nárok na súde, ak sa na riešenie sporu využije mediácia ako mimosúdne konanie. Práve pretrhnutie premlčacích lehôt naplnilo cieľ štátu, a to uprednostniť dohodu strán pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. Cieľom mediácie je, bezpochyby, odkloniť spory od súdu,takže právny poriadok musí tieto účinky s mediáciou spojovať, aby mediácia bola vhodnou alternatívou. V prípadoch, ak nedôjde medzi stranami sporu v mediácii k dohode, strany vedia, že sa stále môžu obrátiť na súd, ktorý síce konflikt nemusí vyriešiť, ale určite rozhodne, komu svedčí právo.

Od 1. januára 2024 vstúpi do platnosti novelizácia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy,¹⁾ ktorá zavádza nové pozície na súde, a to vyšší súdny úradník – koordinátor (ďalej aj „VSÚ – koordinátor“), psychológ, a nový procesný úkon súdu s názvom „Informatívne stretnutie rodičov“. Cieľom príspevku je poukázať na účelnosť, prínos a riziká novozriadených pozícií a na dopad novozriadeného inštitútu, resp. procesného úkonu súdu na rodičov, maloleté deti, ale aj samotnú mediáciu.

Informatívne stretnutie rodičov na súde a informatívne stretnutie u mediátora

Vyhláška č. 543/2005 Z. z. v § 51b ods. 1 definuje informatívne stretnutie rodičov ako „iný potrebný procesný úkon súdu v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorých možno uzavrieť rodičovskú dohodu a v konaní o výkon rozhodnutia, ktorého účelom je najmä vedenie rodičov k prevzatiu rodičovskej zodpovednosti, využitiu odbornej pomoci a k uzavretiu rodičovskej dohody.“

Zároveň § 51b ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. ustanovuje: „Informatívne stretnutie rodičov vedie vyšší súdny úradník – koordinátor, ak si jeho vedenie nevyhradil sudca.“

Ak sa na uvedené ustanovenie pozrieme hlbšie, zistíme, že vyhláška zakotvila povinnosť súdu upriamiť pozornosť rodičov maloletých detí na uzatvorenie dohody, t. j. na odklon rodičov od súdu do mimosúdneho priestoru, v ktorom je možné účelne za pomoci odborníkov vyriešiť rodičovských konflikt a dospieť k rodičovskej dohode všade tam, kde rodičia prichádzajú na súd bez úpravy vzájomných rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Zároveň však treba podotknúť, že ak na súd rodičia prichádzajú už s rodičovskou dohodou, ktorú si vytvorili mimo súdu, či už s pomocou odborníkov, alebo sami, a tá odzrkadľuje ich individuálne potreby a spoločný záujem ich maloletých detí, je potrebné takto uzatvorenú rodičovskú dohodu rešpektovať.

Dôvodová správa k predkladanému návrhu uvádza, že primárnym cieľom návrhu vyhlášky je implementovať niektoré z projektových zámerov Ministerstva spravodlivosti SR v rámci projektu „Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesov v rodinnoprávnej agende“. Hlavným cieľom projektu bolo zavedenie a overovanie použiteľnosti sociálnych inovácií v rodinnoprávnej agende, a to implementácia vhodných podmienok pre rodinnoprávnu agendu na všetkých súdoch, vytvorenie dôslednejších procesnoprávnych základov a zjednotenie postupu v celoslovenskom rozsahu s rešpektom k regionálnym odlišnostiam. Predkladateľom iniciatívneho návrhu bolo Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré okrem uvedeného projektu Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesov v rodinnoprávnej agende realizovalo vo vlastnej gescii paralelne v rokoch 2020 – 2023 projekt Budovanie a posilnenie alternatívneho riešenia súdnych sporov prostredníctvom mediácie a efektívneho využívania nástrojov restoratívn