Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Vôľa zmluvných strán (zmluvná sloboda) a podmienky vzniku práva na zmluvnú pokutu (zamyslenie nad jedným súdnym rozhodnutím)
Autorka sa zamýšľa nad rozsudkom Najvyššieho súdu ČR, ktorý znamená zásadnú zmenu v prístupe k dohode strán o zmluvnej pokute v prípade, ak vznik práva na zmluvnú pokutu dohoda strán viaže okrem porušenia povinnosti aj na ďalšiu právnu skutočnosť, ktorou je odstúpenie od zmluvy veriteľom pre porušenie povinnosti dlžníkom. Zároveň rieši aj problematiku významu vôle zmluvných strán pri práve na zmluvnú pokutu v našom právnom prostredí.
1. Úvod
V jesennom čísle časopisu Českej advokátskej komory bol publikovaný rozsudok Najvyššieho súdu ČR
1)
upravený a komentovaný pre potreby publikovania.
2)
Išlo o posudzovanie platnosti dojednania strán, ktoré vznik práva na zmluvnú pokutu viazalo nielen na porušenie zmluvnej povinnosti, ale aj na ďalšiu právnu skutočnosť - v konkrétnom prípade išlo o odstúpenie veriteľa od zmluvy pre porušenie povinnosti dlžníkom. Autori komentára charakterizujú toto rozhodnutie, ktoré Najvyšší súd ČR zastaval už od 90. rokov 20. storočia k otázkam spojeným so zmluvnou slobodou a zásadou autonómie vôle, ako jeden zo zásadných medzníkov v koncepčnom prístupe judikatúry.
3)
Zároveň aj ako odlišné vykročenie súdnej praxe oproti pomerom daným Občianskym zákonníkom (ďalej aj "OZ").
4)
V tejto súvislosti sa ponúka zamyslenie nad akceptovateľnosťou takéhoto prístupu, ako aj nad tým, či je takýto zaujímavý inovatívny prístup, resp. výklad autonómie vôle možný aj u nás
de lege lata.
Skôr ako sa budeme zaoberať touto otázkou, pripomenieme podstatu problému, ako aj meritum rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR.2. Podmienky vzniku práva na zmluvnú pokutu
Všeobecne môžeme zmluvnú pokutu charakterizovať ako dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti, ktoré je oprávnenému subjektu povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší. Z uvedeného vymedzenia vyplývajú aj niektoré charakteristické črty zmluvnej pokuty:
-
môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t. j. súhlasného prejavu vôle zmluvných strán,
-
akcesorická (závislá) povaha,
-
zabezpečovací charakter,
-
sankčná povaha.
Pre naše úvahy je rozhodujúca sankčná povaha zmluvnej pokuty, ktorá vyplýva z § 544 ods. 1 OZ, z ktorého možno vyvodiť dve podstatné podmienky vzniku práva na zmluvnú pokutu:
a)
dohoda zmluvných strán a
b)
porušenie zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou.
Obe uvedené podmienky ustanovuje právny predpis kogentne, t. j. pre strany sú záväzné a nemôžu ich dohodou vylúčiť. Zákon teda kogentne ustanovuje, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná len pre prípad porušenia povinnosti. Z toho sa potom odvodzuje aj sankčný charakter zmluvnej pokuty.
Judikatúra - tak slovenská, ako aj česká (za platnosti Obchodného zákonníka) - celkom jednoznačne uvedený kogentný charakter ustanovenia rešpektuje a všetky dojednania, ktoré viazali zmluvnú pokutu na úkony predstavujúce výkon práva a nie jednoznačne na porušenie povinnosti, posudzuje ako absolútne neplatné. Vo väčšine prípadov sa to týka dohôd o zmluvnej pokute pre prípad odstúpenia od zmluvy (podania výpovede a pod.).
5)
Takýto prístup možno len akceptovať, lebo dôvodné odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy, resp. skutočnosť, aby niektorá zo zmluvných strán neodstúpila od zmluvy, nemožno zabezpečiť zmluvnou pokutou. A to aj napriek tomu, že naša právna úprava odstúpenie od zmluvy spravidla viaže na porušenie zmluvnej povinnosti alebo aspoň na hrozbu takéhoto porušenia, samotné odstúpenie od zmluvy sa neprieči právu (nie je
contra legem
). Je to právny úkon v súlade s právom (
praeter legem
), aj keď príčina, ktorá viedla k odstúpeniu od zmluvy, spočíva v porušení zmluvnej povinnosti. Nútiť subjekt, aby nevykonal svoje právo pod hrozbou sankcie, je samo osebe v rozpore s právom. Využitie oprávnenia vyplývajúceho zo zmluvy, resp. zo zákona nemôže byť sankcionované. Preto aj dohoda strán, ktorá odstúpenie od zmluvy jednou zo zmluvných strán postihuje sankciou (zmluvnou pokutou), sa pre rozpor zo zákonom (§ 544 ods. 1 OZ) kvalifikuje ako absolútne neplatná (§ 39 OZ).Pritom nič nebráni tomu, aby si strany dojednali zaplatenie určitej sumy veriteľovi pre prípad, že nastane určitá skutočnosť, ktorá nemá charakter porušenia zmluvnej povinnosti. Nepôjde však o zmluvnú pokutu, ale prípad je potrebné posúdiť individuálne podľa daných okolností. Pritom môže ísť napríklad o odstupné, prípadne o nepomenované zmluvné dojednanie. Tiež treba pripomenúť, že dojednanie o zmluvnej pokute, ak spĺňa podmienky napríklad inštitútu odstupného, má sa akceptovať ako odstupné a nie ako dojednanie absolútne neplatné, a to bez ohľadu na to, ako je toto dojednanie stranami označené.
V praxi však vznikajú aj situácie, keď sa zmluvná pokuta dojedná ako podmienená, a to v tom zmysle, že sa síce viaže na porušenie povinnosti (dlžníkom), ale súčasne sa vyžaduje aj ďalšia skutočnosť, napríklad odstúpenie od zmluvy (veriteľom). Ide o kumuláciu dvoch právnych skutočností. Tu je síce splnená kogentná požiadavka porušenia povinnosti, ale vznik nároku na zmluvnú pokutu je podmienený ešte ďalšou skutočnosťou. Ide o kumuláciu právnych skutočností.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Súkromné právo 5/2020
