Zodpovednosť správcu konkurznej podstaty - právny režim nároku

Súd prvého stupňa uložil žalovanému, označenému ako "XY - správca konkurznej podstaty úpadcu ABC s. r. o.", povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 139 926,97 eur s príslušenstvom. Žalobca žiadal uplatnený nárok od žalovaného titulom náhrady škody z dôvodu, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty zaradil do súpisu konkurznej podstaty úpadcu motorové vozidlo, ktoré patrí žalobcovi, čím porušil právnu povinnosť podľa § 6 ods. 2 ZKV¹⁾, keďže úpadca v deň vyhlásenia konkurzu nebol vlastníkom daného motorového vozidla. Správca do súpisu konkurznej podstaty zapísal motorové vozidlo z dôvodu, že z oznámenia dopravného inšpektorátu Policajného zboru zistil, že jeho držiteľom je úpadca. Žalobca ako skutočný vlastník (vozidlo nadobudol kúpnou zmluvou po ukončení leasingu) sa domáhal vylúčenia veci z konkurznej podstaty v samostatnom konaní, v ktorom bol úspešný, a žalovanému správcovi v ňom bola uložená povinnosť vozidlo z konkurznej podstaty vylúčiť. Žalobca v konaní predložil dohodu s treťou osobou, podľa ktorej predmetné motorové vozidlo mal tejto prenajať v období od 1. júna 2002 do 1. júna 2005 s mesačným nájmom 209,79 eur na jeden deň plus DPH. Keďže k nájmu nedošlo z dôvodu zápisu vozidla do konkurznej podstaty žalovaného, vznikla žalobcovi škoda, ktorú si v konaní uplatňuje. Súd prvého stupňa podľa § 6 ZKV konštatoval, že bolo preukázané, že úpadca v deň vyhlásenia konkurzu nebol vlastníkom sporného motorového vozidla. Žalovanému boli doručené listiny, z ktorých vyplývalo vlastníctvo žalobcu k predmetnému motorovému vozidlu 14. apríla 2003 a už týmto dňom mu ako osobe znalej práva muselo byť zrejmé, že vozidlo nepatrí do súpisu konkurznej podstaty. S poukazom na § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca od 23. mája 2002 do momentu vrátenia vozidla 15. februára 2005 nemohol realizovať svoje vlastnícke právo a priznal mu náhradu škody spočívajúcu v sume ušlého zisku za obdobie od 15. apríla 2003 do 15. februára 2005 podľa doloženej zmluvy o nájme.

V odvolaní žalovaný poukázal na to, že z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24. novembra 2011, sp. zn 1 M Obd V 3/2010, ktorým dovolací súd zrušil predchádzajúce rozhodnutia vo veci, vyplýva, že súdy vec nesprávne právne posúdili, keď neaplikovali § 17, § 18 a § 19 ZKV a konštatovali, že zapísaním motorového vozidla do konkurznej podstaty žalovaný správca porušil svoju povinnosť. Už z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3 Obo 53/2009 vyplýva, že súpis podstaty v zmysle § 18 ZKV vykonáva správca podľa pokynov súdu a do súpisu majetku konkurznej podstaty zaradí každú vec, pohľadávku alebo práva, majúce majetkovú hodnotu, o ktorej má za to, že patrí alebo môže patriť do podstaty, aj keď je tu pochybnosť, či do podstaty skutočne patrí, pričom podľa § 19 nemusí ísť vždy o majetok vo vlastníctve úpadcu. Správca konkurznej podstaty zaradením sporného motorového vozidla do konkurznej podstaty úpadcu neporušil žiadnu povinnosť. Doloženú dohodu o nájme vozidla považoval za fiktívnu, a keďže žalovaný ako správca povinnosť neporušil, nemôže mu vzniknúť povinnosť k náhrade škody tvrdenej žalobcom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil z viacerých procesných dôv