Bezdôvodné obohatenie z obchodnoprávneho vzťahu a úrok z omeškania (ZSP 28/2024)

Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy, ktorej sa domáhal pôvodne na základe odstúpenia od zmluvy, neskôr na základe bezdôvodného obohatenia získaného na úkor žalobcu prijatím spornej platby. Žalobca zo svojho účtu poukázal na účet žalovaného 26. januára 2017 ako úhradu faktúry žalovaného z 21. decembra 2016.

Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania vo vzťahu k existencii žalobcom tvrdenej zmluvy o dielo a zistení, že žalobcom tvrdený právny titul na plnenie neexistuje, žalobu nezamietol, pričom uplatnené nároky posúdil ako nároky z bezdôvodného obohatenia bez toho, aby to žalobca navrhol, ako aj žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania posúdil podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, pričom tieto úvahy odvolací súd posúdil ako správne.

Okrem iného dovolateľ poukazoval na to, že v pôvodnej žalobe žalobca vyvodzoval žalobný nárok z iného žalobného dôvodu a právneho titulu, než ku ktorému dospeli vo veci konajúce súdy po pripustení zmeny žaloby, ktorú súdy podľa dovolateľa nemali pripustiť pre nesplnenie predpokladov podľa § 124 ods. 1 CSP v spojení s § 140 ods. 2 CSP. Žalovaný tiež namietal, že súd prvej inštancie a odvolací súd nesprávne právne posúdili začiatok termínu, kedy sa žalovaný z titulu bezdôvodného obohatenia dostal do omeškania, ako aj samotnú výšku úrokov z om