Blokové konanie a spoľahlivé zistenie priestupku (ZSP 63/2024)

§ 84 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

Súhlas obvineného z priestupku s blokovým konaním a nemožnosť podania opravného prostriedku proti pokutovému bloku nezbavujú správny orgán spoľahlivo zistiť priestupok a premietnuť zistenie (objasňovanie) priestupku do jeho zdokumentovania v administratívnom spise v aspoň „nevyhnutnom rozsahu“. V opačnom prípade by jednak hrozilo zneužívanie inštitútu blokového konania aj na prejednanie takých veci, ktoré by mali trestnoprávnu povahu, a na druhej strane i svojvôľa zo strany správnych orgánov, pretože ich postup v rámci blokového konania by nebol následne kontrolovateľný.

Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 1 Stk 21/2022

Rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, odboru poriadkovej polície, bola blokom na pokutu nezaplatenú na mieste č. G. X. zo 14. augusta 2021 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) priestupkyni (ďalšej účastníčke konania) uložená pokuta vo výške 30 eur za skutok spáchaný 14. augusta 2021 o 8.00 hod. v Trenčíne na Električnej ulici pri čerpacej stanici OMV. Skutku sa priestupkyňa (ďalšia účastníčka konania) mala dopustiť zavineným konaním, ktoré sa týkalo technického stavu vozidla a spočívalo v nainštalovaní tónovaných skiel na vozidle. Priestupkyňa (ďalšia účastníčka konania) tým mala porušiť § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, čím mala spáchať priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej aj „zákon o priestupkoch“) v znení účinnom do 31. júla 2022.

Žalobca (Generálna prokuratúra SR) na základe opakovaného podnetu priestupkyne preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného, a keďže dospel k záveru, že ním bol porušený § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch a § 3 ods. 1, § 32 ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, podal proti nemu protest prokurátora č. VI/2 Gd 367/21/1000-2 zo 14. decembra 2021. Uvedený protest prokurátora Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, odbor poriadkovej polície, pohotovostná motorizovaná jednotka, listom č. KRPZ-TN-OPP2-125-002/2021 z 28. decembra 2021 predložilo na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu – Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Trenčíne, odboru poriadkovej polície, ktoré protestu prokurátora ro­zhodnutím č. KRPZ-TN-OPP2-12-001/2022 z 10. januára 2022 nevyhovelo.

Priestupkyňa podala v zákonnej lehote proti danému rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora odvolanie, o ktorom rozhodol riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne rozhodnutím č. KRPZ-TN-6-001/2022 z 2. februára 2022 tak, že ho zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. KRPZ-TN-OPP2-12-001/2022 z 10. januára 2022.

Žalobca sa správnou žalobou včas podanou na Krajskom súde v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného.

Žalobca v podanej žalobe predovšetkým namietal rozpor rozhodnutia žalovaného s § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch a § 3 ods. 1, § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku z dôvodu spoľahlivého nezistenia stavu veci. Uviedol, že vozidlo priestupkyne malo platnú STK a v technickom preukaze malo uvedené tónované sklá, čo znamenalo, že do momentu, kým sa nepreukáže opak, bolo spôsobilým na premávku po pozemných komunikáciách. To znamená, že v rámci blokového konania nebol priestupok spoľahlivo zistený, pričom existujú aj pochybnosti o ochote priestupkyne pokutu zaplatiť.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe predovšetkým poukázal na to, že ovládajúcou zásadou v blokovom konaní je koncentračná zásada, ktorá je mimoriadnou procesnou zásadou, ktorá účastníkovi zabraňuje, aby svoje návrhy, nové tvrdenia, resp. dôkazy prednášal kedykoľvek po začatí blokového konania, ale iba do jeho začatia. Táto zásada je logickým dôsledkom dohody o riadne zistenom skutkovom stave a uvedená riadnosť sa spája s presvedčením obvineného z priestupku, že pri uvedených skutočnostiach uznáva, že je páchateľom takéhoto skutku a že je ochotný priznať si svoje zavinenie. Žalovaný súčasne poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 12. decembra 2018, sp. zn. 8 Asan 16/2017. V ich zmysle súhlas páchateľa prelamuje zásady správneho konania, a to najmä zásadu materiálnej pravdy, v prospech dohodnutej, a tým aj nevyvrátiteľnej domnienky naplnenia všetkých štyroch prvkov skutkovej podstaty priestupku (t. j. subjektu, subjektívnej stránky, objektu, ako aj objektívnej stránky