Povinné očkovanie dieťaťa

Krajský súd v Nitre (ďalej len "krajský súd") rozsudkom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného z 31. januára 2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Nitra z 21. novembra 2012, ktorým bola žalobkyňa v prvom rade uznaná za vinnú zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 355/2007 Z.z."), a ktorým jej za spáchaný priestupok bola podľa § 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. uložená pokuta vo výške 100 eur a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur potvrdil.

Spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa žalobkyňa v prvom rade mala dopustiť tým, že ako zástupca svojho dieťaťa Tatiany K. nezabezpečila jeho povinné očkovanie v 3. a 5. mesiaci života prvou a druhou dávkou vakcíny proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, hemofilovým invazívnym nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam, čím porušila ustanovenie § 51 ods. 1 písm. d) v spojení s ustanovením § 51 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z., v spojení s § 5 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z.z. (ďalej len "Vyhláška č. 585/2008 Z.z."), ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v spojení s prílohou č. 2 Vyhlášky č. 585/2008 Z.z.

Krajský súd uviedol, že konanie žalobkyne v prvom rade, ktoré vykazuje znaky priestupku, vyplýva zo zistení správneho orgánu zadokumentované v administratívnom spise a mala sa ho dopustiť tým, že ako zástupca svojho dieťaťa Tatiany K. nezabezpečila jeho povinné očkovanie v 3. a 5. mesiaci života prvou a druhou dávkou vakcíny proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, hemofilovým invazívnym nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam, hoci táto povinnosť jej vyplýva zo zákona č. 355/2007 Z.z., čím porušila ustanovenie § 51 ods. 1 písm. d), § 51 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z., v spojení s § 5 ods. 3 Vyhlášky č. 585/2008 Z.z., čo vyplýva z oznámenia všeobecného lekára MUDr. Bohuslava K. z 20. septembra 2012 a zo zdravotnej dokumentácie maloletej Tatiany, v ktorej je ošetrujúci lekár povinný viesť podľa § 13 citovanej vyhlášky záznamy o zdravotnom stave pacienta. Z dokazovania nevyplýva a nebolo preukázané, že by lekár u maloletej Tatiany zistil kontraindikáciu očkovania. Ošetrujúci lekár potvrdil, že predtým, ako chcel pristúpiť k očkovaniu maloletej Tatiany, túto vyšetril a nezistil kontraindikáciu. Pred týmto očkovaním maloletej Tatiany bola táto očkovaná látkou Rotarix proti rotavírusovým infekciám a matka (žalobkyňa) udávala reakciu po očkovaní, ktorá však do 48 hodín po očkovaní odznela, ale dieťa nebolo pre reakciu v ambulancii MUDr. K. ošetrené.

Krajský súd neprihliadol na námietku žalobkyne, ktorá namietali aj škodlivosť vedľajších účinkov, z dôvodu, že neexistujú odborné štúdie, z ktorých by vyplynula garancia, že očkovacie vakcíny nemajú škodlivé vedľajšie účinky na individuálne ľudské zdravie, ako aj, že Štátny ústav pre kontrolu liečiv nariadil stiahnutie predmetnej vakcíny z dôvodu jej kontaminácie, keďže zo spisu nevyplýva, že by ošetrujúci lekár MUDr. K. ako odborne spôsobilý zdravotnícky pracovník na posúdenie kontraindikácie u dieťaťa vo vzťahu k očkovaniu, chcel použiť vakcínu, ktorá by nebola riadne registrovaná v národnej registrácii, ktorú zabezpečuje Štátny ústav pre kontrolu liečiv, keď tento plniac si zákonnú povinnosť nariadil stiahnutie iba jednej šarže vakcíny A21CB3191B exp. 01/2014, nie však jej plošné stiahnutie, ako si to podľa názoru krajského súdu, vysvetľuje žalobkyňa. Ošetrujúci lekár dieťaťa mienil na povinné očkovanie maloletej Tatiany použiť vakcínu určenú proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, hemofilovým invazívnym nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam v súlade s požiadavkami stanovenými zákonom.

Krajský súd v súvislosti s námietkou žalobkyne v prvom rade s odkazom na ochranu zdravia maloletej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 16. apríla 2014, sp. zn. 2 Szd 1/2013, podľa ktorého povinné očkovanie ako nedobrovoľná lekárska starostlivosť síce činí zásah do práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré zahŕňa osobnú, fyzickú a mentálnu integritu garantovanú článkom 8 ods. 1 Dohovoru, avšak taký zásah preto neznamená automaticky porušenie práva, ak je vykonaný v súlade so zákonom, ak sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia a je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. V uvedenom kontexte poukázal aj na záver Ústavný súd SR vyslovený nálezom z 10. dece