Splatnosť kúpnej ceny tovaru

Žalobca (zahraničná právnická osoba) žalobou podanou na súde prvého stupňa 4. júna 2002 sa domáhal, aby súd rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť mu 39 144,50 eur s príslušenstvom titulom zaplatenia kúpnej ceny tovaru, ktorý dodal žalovanému a tento mu vyfakturoval faktúrami č. 170089 16. januára 1998 na sumu 20 206 USD, č. 170723 26. januára 1998 na sumu 13 759,50 USD a č. 177301 7. mája 1998 na sumu 5 179 USD, pričom splatnosť faktúr stanovil na 180 dní.

Súd prvého stupňa vyhovel žalobe v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu č. k.: 49 Rob 125/02-67 25. februára 2003.

Žalovaný podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania a namietal, že medzi účastníkmi konania nedošlo k osobitnej dohode o platobných podmienkach a preto s odkazom na čl. 58 ods. 1 a čl. 59 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru bol žalovaný povinný zaplatiť kúpnu cenu ihneď po tom, ako mu žalobca umožnil nakladať s tovarom. Nie je preto možné automaticky dôvodiť, že jednostranným ustanovením zo strany žalobcu 180-dňovej splatnosti predmetných faktúr došlo medzi účastníkmi k dohode, že kúpna cena bude splatná tak, ako je uvedené vo faktúrach.

Po prejednaní veci dospel prvostupňový súd k právnemu názoru, že námietka premlčania nie je dôvodná a preto rozsudkom z 21. septembra 2005, č. k.: 5 Cb 13/2003-135 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 39 144,50 USD s príslušenstvom a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 237 875 Sk, pretože žaloba žalobcu je dôvodná.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací rozhodol o odvolaní žalovaného tak, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v B. rozsudkom z 27. júna 2007, č. k.: 2 Obo 244/2006-185 zmenil a žalobu zamietol, pričom žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy prvostupňového ako aj odvolacieho konania.

Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca uskutočnil dodávku tovaru, ktorý tvoril predmet uzatvorenej kúpnej zmluvy, na základe objednávok žalovaného, vyúčtoval dohodnutú kúpnu cenu dodaného tovaru predmetnými faktúrami. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. Sporným medzi účastníkmi konania zostala doba splatnosti vystavených faktúr na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru. V zmysle čl. 58 ods. 1 a čl. 59 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru(ďalej len Dohovor), ktorý sa podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru vzťahuje na úpravu právneho vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o kúpe tovaru, kúpnu cenu za dodaný tovar je kupujúci povinný zaplatiť v lehote dohodnutej v zmluve. Ak takáto dohoda v kúpnej zmluve nie je, je povinný ju zaplatiť bez vyzvania po tom, ako predávajúci umožní kupujúcemu s tovarom nakladať. Odvolací súd mal zato, že súd prvého stupňa po vznesenej námietke premlčania nároku žalobcu, nesprávne dospel k záveru, že nárok nie je premlčaný, pretože z výpovedí svedkov prvostupňový súd mal za preukázané, že účastníci konania sa dohodli v kúpnej zmluve na lehote splatnosti 180 dní od vystavenia faktúry na zaplatenie kúpnej ceny. Odvolací súd opätovne preskúmal výpovede svedkov, pričom dospel k opačnému záveru, že tieto nepreukázali bez pochybností, že došlo k dohode o splatnosti kúpnej ceny tak, ako to tvrdí žalobca. Odvolací súd mal zato, že údaj o splatnosti na vystavenej faktúre žalobcom nemožno považovať za dohodu uzatvorenú medzi zmluvnými stranami o splatnosti kúpnej ceny. Keďže v konaní nebola preukázaná dohoda o splatnosti kúpnej ceny v kúpnej zmluve medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, je v zmysle citovaného Dohovoru potrebné posudzovať splatnosť kúpnej ceny v súlade s Dohovorom tak, že kúpnu cenu bol žalovaný povinný zaplatiť po tom, ako mu bol tovar dodaný a zaslané vyúčtovanie kúpnej ceny. V prípade tovaru vyúčtovaného faktúrou zo 16. januára 1998 bol tovar dodaný 20. januára 1998, tovar vyúčtovaný faktúrou z 26. januára 1998 bol dodaný pred vystavením faktúry v roku 1997, ale doklady potrebné k nakladaniu s tovarom boli doručené s faktúrou, tovar vyúčtovaný faktúrou zo 7. mája 1998 bol dodaný 31. marca 1998. Tieto tvrdenia neboli v konaní účastníkmi konania rozporované. Žalobca podal žalobu 4. júna 2002, teda po uplynutí štvorročnej premlčacej lehote, po uplynutí ktorej vznesením námietky premlčania žalovaným premlčaný nárok, aj keď oprávnený, nemôže byť súdom priznaný.

Žalobca aj žalovaný podali proti tomuto rozsudku dovolanie.

Najvyšší súd SR ako súd dovolací rozhodol o dovolaní žalobcu a žalovaného rozsudkom z 30. apríla 2008, č. k.: 1 Obdo V 89/2007-217 tak, že rozsudok Krajského súdu v B. z 21. septembra 2005, č. k.: 5 Cb 13/2003-135 ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2007, č. k. 2 Obo 244/2006-185 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v B. na ďalšie konanie.

Dovolací súd konštatoval, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, a nedá sa vyvodiť, že sporové strany v zmysle čl. 58 Dohovoru sa dohodli na zaplatení kúpnej ceny v inej určitej dobe. Z odôvodnenia nie je ani zrejmé, akými ústnymi výpoveďami svedkov bolo preukázané, že sporové strany sa na zaplatení kúpnej ceny v inej určitej dobe dohodli a fakt, že vo faktúrach bolo na konci faktúr uvedené "180 days payments", nemožno považovať za jednoznačnú dohodu o platení kúpnej ceny v určitej lehote, ako to predpokladá čl. 58 Dohovoru. Z takéhoto odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu sa nemožno stotožniť s vysloveným právnym názorom ohľadne vznesenej námietky premlčania.

Z rozhodnutia odvolacieho súdu správne vyplýva, že sporným medzi účastníkmi konania zostala doba splatnosti vystavených faktúr na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru, pričom odvolací súd správne poukázal na čl. 58 a 59 Dohovoru, podľa ktorých sa právna úprava právneho vzťahu na účastníkov zmluvy o kúpe vzťahuje. Aj odvolací súd správne konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená písomná zmluva o kúpe tovaru. So vznesenou námietkou premlčania, sa odvolací súd vysporiadal tak, že výpovede svedkov na súde prvého stupňa nepreukázali bez pochybností, že došlo k dohode ohľadne splatnosti na vystavených faktúrach. Tento názor vyslovil bez toho, aby sa dokazovalo, či na základe svedeckých výpovedí k dohode o inej určitej dobe splatnosti faktúr, v danom prípade v lehote 180 dní, došlo. Odvolací súd dospel k opačnému záveru ako súd prvého stupňa, že k dohode o splatnosti kúpnej ceny nedošlo a preto platí čl. 58 ods.1 Dohovoru. Z čl. 8 Dohovoru je zrejmé, že na účely tohto Dohovoru vyhlásenia alebo iné správanie strany, sa vykladajú podľa úmyslu, ak druhej strane bol tento úmysel známy. Je pravdou, že uvedenie znenia "180 days payments" na faktúrach nemožno považovať za dohodu o spla