K rozhodovaniu o vydaní osoby na trestné stíhanie do iného štátu

1. Ústavnému súdu SR (ďalej len "ústavný súd") bola 8. júna 2009 doručená sťažnosť A. Š. Č. (ďalej len "sťažovateľ") vo veci namietaného porušenia jeho základného práva nebyť mučený ani podrobený krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy SR (ďalej len "ústava") a práv podľa čl. 3 a 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj "dohovor") uznesením Najvyššieho súdu SR (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 4 Tost 5/2009 z 13. mája 2009.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vstúpil na územie SR vo februári 2006 a pod menom U. A. I. požiadal 15. februára 2006 o udelenie azylu. Rozhodnutím Migračného úradu Ministerstva vnútra SR (ďalej len "migračný úrad ministerstva") zo 4. apríla 2006 bolo rozhodnuté, že sa mu neudeľuje azyl a nevzťahuje sa na neho zákaz vyhostenia alebo vrátenia do Ruskej federácie. Sťažovateľ podal proti predmetnému rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom uviedol svoju pravú identitu. Krajský súd v B. uvedený opravný prostriedok pre nedostatky pretrvávajúce aj po jeho výzve na ich odstránenie uznesením z 10. novembra 2006 odmietol.

Sťažovateľ podal proti predmetnému uzneseniu Krajského súdu v B. prostredníctvom svojho právneho zástupcu 27. novembra 2006 odvolanie, v ktorom uviedol, že nemohol odstrániť nedostatky konania, pretože "ho na to súd vyzval v slovenskom jazyku, ktorému on nerozumie". Najvyšší súd odvolaniu vyhovel, zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v B. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v B. rozsudkom z 22. augusta 2007 potvrdil rozhodnutie migračného úradu ministerstva zo 4. apríla 2006 s odôvodnením, že "nemôže brať do úvahy skutočnosti, ktoré vyšli najavo po vydaní rozhodnutia Migračného úradu Ministerstva vnútra SR, t.j. pravú identitu sťažovateľa spolu s jeho skutočnými problémami vrátane trestného stíhania v Ruskej federácii".

2. Krajská prokuratúra v T. (ďalej len "krajská prokuratúra") na základe žiadosti Generálnej prokuratúry Ruskej federácie (ďalej aj "GP RF") z 20. apríla 2006 podala 28. mája 2008 návrh na vydanie rozhodnutia o prípustnosti vydania sťažovateľa na trestné stíhanie do Ruskej federácie. Krajský súd v T. (ďalej len "krajský súd") ako súd prvého stupňa na verejnom zasadnutí 1. júla 2008 rozhodol, že vydanie sťažovateľa do Ruskej federácie nie je prípustné "z dôvodu rizika jeho mučenia, rizika uloženia trestu smrti a z dôvodu, že sa mu nedostane spravodlivého súdneho procesu". Prokurátor krajskej prokuratúry podal proti predmetnému uzneseniu sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd uznesením zo 4. septembra 2008 tak, že zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a súčasne vyslovil, že "vydanie vyžiadanej osoby... (sťažovateľa, pozn.) na trestné stíhanie do Ruskej federácie pre skutky právne posúdené ako trestný čin banditizmu siahnutia na život pracovníka orgánu právnej ochrany a krádeže zbrane skupinou osôb je prípustné".

3. Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu ústavnú sťažnosť, o ktorej ústavný súd rozhodol "nálezom z 26. februára 2009 č. IV. ÚS 331/08-86" tak, že sťažovateľom uvedené práva (čl. 16 ods. 2 ústavy a čl. 3 dohovoru), ktorých porušenie namietal, boli uznesením najvyššieho súdu zo 4. septembra 2008 porušené, zrušil toto uznesenie a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

4. Najvyšší súd SR sa vecou znovu zaoberal a uznesením z 13. mája 2009 uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 Ntc/2/2006 z 1. júla 2008 opätovne zrušil a zároveň rozhodol, že vydanie sťažovateľa na trestné stíhanie do Ruskej federácie je prípustné.

5. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazoval na skutočnosť, že ústavný súd vo svojom náleze uviedol, že povinnosťou najvyššieho súdu malo byť "analyzovať, vyhodnotiť a zohľadniť" aktuálnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") týkajúcu sa prípadov porušovania čl. 3 dohovoru Ruskou federáciou "s osobitným zreteľom