Metamorfózy náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci (2.)

... pokračovanie z predchádzajúceho čísla

Ústavný súd vyslovil, že ochrana vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 nemá iba hmotnoprávny rozmer. Patrí k nej aj procesnoprávna ochrana.¹⁾ Ústavný súd SR dosiaľ nevyslovil zhodný právny názor aj vo vzťahu k interpretácii a aplikácii základných práv na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, avšak záver o procesnoprávnej ochrane ako prvku implikovanom v úprave čl. 46 ods. 3 Ústavy SR (ďalej len "Ústava") ponúka rozhodovacia prax všeobecných súdov.

Ústavný súd SR subsumoval uplatňovanie základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím aj základného práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pod procesnoprávnu ochranu článkom 46 ods. 1 Ústavy s tým, že osobitne podčiarkol ústavnoprávny význam odôvodnenia náhrady nemajetkovej ujmy.²⁾ Zvažovanie náhrady nemajetkovej ujmy sa stalo aj predmetom konaní pred ESĽP.³⁾ ESĽP vo veci Kučera vyslovil niekoľko pravidiel pre činnosť špeciálnych policajných jednotiek, konštatoval, že Slovenská republika v zastúpení štyrmi ozbrojenými členmi takej jednotky porušila práva priznané sťažovateľovi čl. 5 ods. 3, čl. 5 ods. 4 a čl. 8 Dohovoru a sťažovateľovi priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6 000 eur.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi pri výkone verejnej moci stojaca na odvrátenej strane základných práv na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci sa premieta do jednotlivých právnych odvetví, z ktorých niektoré patria do súkromného práva.

Dostupnosť základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, aj dostupnosť základného práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom priznaného čl. 46 ods. 3 sa v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy obmedzuje určením lehôt pre uplatnenie práva.

Zákonom ustanovený režim sa spája s určením lehôt pre uplatnenie základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, aj pre uplatnenie základného práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ustanovil dve lehoty pre uplatnenie práva na náhradu škody - subjektívnu podľa § 19 ods. 1 a objektívnu podľa § 19 ods. 2.⁴⁾

Platná právna úprava sa v tejto otázke neodchyľuje od úpravy v prvej a druhej fáze vývoja zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom, a preto bez ďalšieho ju možno interpretovať zhodne s interpretáciou zákona č. 58/1969 Zb.

Subjektívna lehota sa vzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, aj na zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Objektívna lehota sa týka iba zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo o svojom nesprávnom úradnom postupe (ale ani o nesprávnom úradnom postupe iného orgánu) orgán verejnej moci dotknutú osobu neupovedomuje rozhodnutím, ani oznámením.

To má za následok, že základné právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podlieha premlčaniu v objektívnej aj subjektívnej premlčacej lehote.⁵⁾ V prípade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom objektívna lehota pre uplatnenie práva na náhradu škody neprichádza do úvahy.⁶⁾ To zasa má za následok, že prameňom práva pre uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je iba § 19 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

"Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk (§ 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.).

V oboch prípadoch ide o pojmy, ktoré vysvetľuje občianske právo hmotné spôsobom, aký je vhodný na použitie pri interpretácii a aplikácii zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Skutočná škoda ani ušlý zisk nekladie bodku za odškodňovacie dôvody.

"Ak konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak" (§ 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.).

Článkom III zákona č. 215/2007 Z.z. sa § 17 ods. 1 doplnil na znenie: "Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak." V poznámke pod čiarou je osobitný predpis identifikovaný ako § 35b ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona č. 215/2007 Z.z. Poznámka pod čiarou stratila zmysel, keď sa zákonom č. 504/2009 Z.z. zrušil zákon č. 511/1992 Zb. V platnosti zostáva možnosť, že osobitný zákon ustanoví iné podmienky pre uhrádzanie škody a ušlého zisku. Taká možnosť pre zákonodarcu existuje aj bez vloženia formulácie "ak osobitný predpis neustanovuje inak". Význam tohto vágneho dodatku by mohol spočívať iba v otvorení priestoru pre právotvorbu orgánov výkonnej moci, lebo aj oni vydávajú osobitné predpisy, no takú možnosť zas vylučuje Ústava zmocnením p