Mimoriadne opravné prostriedky v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní

Treba zdôrazniť, že dieťa je neoddeliteľnou súčasťou prirodzenej rodiny a aby mohli rodiča rozvíjať rodičovstvo a tým dieťa chrániť, musia mať na to priestor. Zákonné právo rodičov na zásadne priamy kontakt s dieťaťom preto nesmie byť bagatelizované, zahmlievané a obchádzané. Akúkoľvek neistotu v týchto vzťahoch možno vnímať na ťarchu dieťaťa. Aj z judikatúry rôznych súdnych autorít s dôrazom na rozhodnutia ESĽP možno identifikovať odkaz na najlepší záujem dieťaťa, ktorý sa kladie na prvé miesto. Tento princíp však nemožno vnímať izolovane a určite má svoje opodstatnenie v dvoch rovinách. Jednak z hľadiska zachovania stabilného prostredia pre výchovu a rozvoj dieťaťa a jeho záujmov a na strane druhej musí byť konfrontovaný s princípom proporcionality, ktorý má svoje miesto pre hľadanie rovnováhy medzi prípadnými konfliktnými záujmami. Ustanovené všeobecné východiská majú svoje opodstatnenie aj pri riešení konfliktov v prípadoch neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa ("únos dieťaťa"), kde významnú úlohu zohrávajú procesné záruky, spočívajúce v striktnom zachovaní zásad spravodlivého procesu.

Problematika medzinárodných rodičovských únosov detí je upravená v haagskom Dohovore o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (HÚD) z 25. októbra 1980. Slovenská republika k nemu pristúpila 28. decembra 1992. K ratifikácii však došlo až 7. novembra 2000 a platnosť nadobudol od 1. februára 2001. K 1. júlu 2016 má HÚD 94 zmluvných štátov .

Pre členské štáty EÚ platí osobitná úprava nariadenia Brusel II bis, ktorá vychádza z HÚD, je však omnoho podrobnejšia a detailne sa zaoberá postupom súdov, dôvodmi pre ktoré súd zamietne návrh na navrátenie dieťaťa, príslušnosťou súdov v prípade protiprávneho premiestnenia dieťaťa (čl. 9 až 11) a výkonom rozhodnutia o navrátení dieťaťa (čl. 42).

Nariadenie Brusel II bis vo svojich úvodných ustanoveniach deklaruje, že predstavuje doplňujúcu úpravu k HÚD. Vzájomný vzťah oboch predpisov je potom riešený v čl. 60 nariadenia Brusel II tak, že je výslovne ustanovené, že vo vzťahoch medzi členskými štátmi má nariadenie prednosť pred HÚD.

Ako HÚD, tak nariadenie Brusel II bis sú aplikovateľné priamo a majú prednosť pred vnútroštátnym právom. Priama použiteľnosť aj prednosť nariadenia Brusel II bis vyplýva z čl. 288 Zmluvy o fungovaní EU a čl. 7 ods. 2 Ústavy SR. Prednosť medzinárodnej zmluvy pred vnútroštátnym právom je zakotvená v čl. 7 ods. 5 Ústavy SR.

S účinnosťou od 1. augusta 2022 vstúpi do účinnosti revidované Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej aj "revidované nariadenie").

Nariadenie samostatne upravuje "návratové konanie". Z obsahu revidovaného nariadenia je zrejmé, že nelimituje prípustnosť opravných prostriedkov proti meritórnemu rozhodnutiu vydanému v tomto konaní a možnosť napadnúť rozhodnutie opravným prostriedkom ponecháva na úpravu toho ktorého členského štátu.

Konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku (ďalej len "CMP") v šiestom diely jeho II. časti. Treba zdôrazniť, že systematické začlenenie právnej úpravy procesného postupu v "návratovom konaní" nie je samoúčelné, a že táto úprava v plnej miere reflektuje osobitosti vecí, prerokovávaných a rozhodovaných v režime mimosporového konania. Napriek vzájomnému vzťahu Civilného sporového a mimosporového poriadku a subsidiárnemu použitiu Civilného sporového poriadku, právna úprava prípustnosti opravných prostriedkov má v Civilnom mimosporovom poriadku povahu lex specialis. V intenciách platnej právnej úpravy je proti rozhodnutiu vydanému v návratovom konaní prípustný riadny opravný prostriedok - odvolanie a s účinnosťou od 1. júna 2019 vzhľadom na novelizované znenie § 75 CMP aj žaloba na obnovu konania. Podľa § 76 CMP v návratových konaniach nie je prípustné dovolanie. Žaloba na obnovu konania predstavuje osobitný procesný prostriedok, v doktríne procesného práva označovaný ako mimoriadny, pretože jej využitie je limitované veľmi zásadným filtrom zachovania nie len procesných podmienok, ale aj podmienok prípustnosti. Je to to tak z dôvodu, že za splnenia týchto podmienok prestavuje zásah do absolútnej právoplatnosti rozhodnutia, ako vlastnosti nastoľujúcej a ovplyvňujúcej stav právnej istoty a stability úpravy právnych vzťahov.

Aj z uvedeného možno vyvodiť, že novela Civilného mimosporového poriadku, zakladajúca možnosť modifikácie právoplatného rozhodnutia v návratovom konaní, vzbudila v odbornej obci široký diskusiu, a to najmä z hľadiska tých intencií, či priamo neodporuje účelu zákona, ktorým je efektívnosť konania, smerujúca k čo najrýchlejšiemu vydaniu rozhodnutia o návrat maloletého dieťaťa, ak toto bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané. Táto novela zákona bola vetovaná prezidentom SR, ako v priamom rozpore s deklarovaným záujmom chrániť životy maloletých a konať v súlade s ich najlepším záujmom a presvedčením.

Napriek prezidentskému vetu bola novela Civilného mimosporového poriadku schválená, a podľa stavu je žaloba na obnovu konania v návratových konaniach prípustná.

Revidované nariadenie v čl. 24 zdôrazňuje potrebu rýchleho konania, a to za využitia všetkých vnútroštátnych prostriedkov, pričom dynamickosť procesu je ohraničená aj konkrétnymi lehotami v ktorých má súd konať a rozhodovať.

Identifikujúc, že je ponechané na vnútroštátnej úprave, aby určila počet opravných prostriedkov, následne v konfrontácií s potrebou rýchlosti konania je namieste vyhodnotiť, či prípustnosť žaloby na obnovu konania v návratových konaniach nie je v priamom rozpore s účelom revidovaného nariadenia.

Na účely predmetného skúmania sme ustanovili hypotézu, ktorú sa budeme snažiť na podklade konkrétnych identifikátorov potvrdiť, alebo vyvrátiť.

Hypotéza:

Pre účely skúmania obsahu formulovanej hypotézy sme sa zamerali na tri základné okruhy. Sú nimi:

Zmyslom právnej úpravy medzinárodných únosov detí je chrániť deti pred ich odňatím od jedného z rodičov a premiestnením z miesta ich obvyklého bydliska, kde sú zvyknuté a kde majú svoje zázemie.

Skôr, ako pristúpime k analýze základných otázok súvisiacich s nami sledovanou problematikou, považujeme za opodstatnené zdôrazniť, že náhľad na otázky týkajúce sa navrátenia dieťaťa treba zachovať tak z hľadiska rodiča žiadajúceho navrátenie dieťaťa, ktorému súd zamietol návrh na návrat dieťaťa, ako aj z hľadiska rodiča, ktorému vnútroštátny súd návrhu na navrátenie dieťaťa vyhovel a jeho návrat nariadil. Tak ako vyplýva z judikatúry ESĽP, zachovanie proporcionálneho vnímania vyhodnotenia kritérií pre rozhodnutia v návratovom konaní má zásadný význam z hľadiska porušenia práva na rešpektovanie rodinného života a na súkromie všetkých zainteresovaných účastníkov v týchto vzťahoch (primárne dieťaťa, ale aj rodičov, alebo subjekt oprávneného ako aj povinného).

Aj v medziach tohto účelu budeme skúmať zvolenú problematiku a sformulovanú hypotézu, keď treba skúmať aj najlepší záujem dieťaťa, ktorý, dovolíme si doplniť, nemusí vždy zodpovedať navráteniu dieťaťa do krajiny z ktorej bolo neoprávnene premiestnené.

Systém opravných prostriedkov v SR je v základnej rovine stratifikovaný na riadne a mimoriadne opravné prostriedky. Medzi riadne ­opravné ­prostriedky ­ zaraďujeme odvolanie. Medzi mimoriadne opravné prostriedky zaraďujeme žalobu na obnovu konania, dovolanie a dovolanie