Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu vo veci návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia (ZSP 33/2019)

Navrhovateľ podal na okresnom súde (ďalej len "súd prvej inštancie") návrh, ktorým sa domáhal, aby súd vyhlásil za vykonateľné rozhodnutie Vrchného súdu v Londýne zo 7. augusta 2012 (ďalej len "cudzie rozhodnutie").

Súd prvej inštancie uznesením zo 4. marca 2016 návrh na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia na území SR zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že cudzie rozhodnutie bolo vydané v konkurznom konaní, na ktoré sa Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len "Nariadenie") nevzťahuje, a preto Vrchný súd v Londýne nemohol vydať osvedčenie o pravosti uvedeného rozhodnutia podľa čl. 54, čl. 58 a prílohy V Nariadenia (ak ho aj vydal, je v predmetnej veci irelevantné). Zároveň konštatoval, že neboli splnené ani formálne náležitosti na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia na území SR podľa Nariadenia. Poukázal aj na rozpor cudzieho rozhodnutia s verejným poriadkom SR.

Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") na odvolanie odporcu uznesením z 28. apríla 2017 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP").

Stotožnil sa so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ako aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Zhodne so súdom prvej inštancie uviedol, že Vrchný súd v Londýne nemohol vzhľadom na čl. 1 ods. 2 písm. b) Nariadenia vydať osvedčenie o pravosti predmetného rozhodnutia. Nemal tiež preukázané splnenie formálnych náležitostí na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia na území SR. Odvolaciu námietku navrhovateľa týkajúcu sa možnosti aplikácie Nariadenia s odkazom na Dohovor o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len "Lugánsky dohovor") nepovažoval za opodstatnenú, pričom poukázal na článok 1, bod 2 písm. b) Lugánskeho dohovoru. K odvolacej námietke týkajúcej sa údajného prekročenia právomoci súdu prvej inštancie preskúmať správnosť cudzieho rozhodnutia, odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie svoju právomoc neprekročil, len overoval splnenie náležitostí osvedčenia vydaného v zmysle prílohy V Nariadenia. V súvislosti s posúdením podaného návrhu vo vzťahu k verejnému poriadku SR poukázal aj na § 36 a § 64 písm. f) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

Navrhovateľ (ďalej aj "dovolateľ") podal proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie.

Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil podľa §