(Ne) zaplatenie faktúry a možný postih za podvod

V zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej iba "Trestný zákon" alebo "TZ") podvodom sa rozumie také konanie, ktorým páchateľ na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu.

Podstatné pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za trestný čin podvodu je naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty už pri spáchaní skutku, t.j. musí existovať prítomnosť objektívnej aj subjektívnej stránky.

Z hľadiska objektívnej stránky je pre podvod podstatné naplnenie nasledovných znakov:

- uvedenie do omylu alebo využitie niečieho omylu, v dôsledku čoho dôjde k majetkovej dispozícií,

- spôsobenie aspoň malej škody,

- obohatenie seba alebo iného.²⁾

Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje zavinenie vo forme úmyslu.³⁾

Oznamovatelia trestného činu podvodu najčastejšie oznamujú skutok vtedy, ak zistia naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podvodu - vznikne im škoda na úkor toho, že sa iný subjekt obohatí, pričom uvedení do omylu sa väčšinou cítia tým, že páchateľ prevzal tovar, hoci vedel, že za neho nechce zaplatiť a tým pádom uviedol poškodeného do omylu, pretože ten sa mylne domnieval, že kupujúci tovar zaplatí. Rovnako platí aj opačná situácia - ak dôjde k zaplateniu za tovar (služby) vopred, pričom k dodaniu tovaru (služby) nedôjde, poškodený sa odvoláva na spáchanie trestného činu "podvodu", pretože bol uvedený do omylu v otázke dodania tovaru (služby).

Po preukázaní, že skutočne došlo k uvedenému kontraktu a k plneniu jednej strany, pričom plnenie protistrany nenastalo, trestnoprávny postih obvykle stroskotá na preukázaní subjektívnej stránky, t.j. úmyslu nedodať tovar alebo službu už v čase uzatvárania kontraktu, resp. úmyslu nezaplatiť faktúru už v čase prevzatia tovaru (využitia služby).

Preukazovanie uvedeného "úmyslu" môže byť v praxi veľmi problematické, preto väčšina takýchto oznámení je odmietnutá podľa § 197 ods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej iba "Trestný poriadok" alebo "TP"). Priame preukázanie úmyslu totiž vo väčšine prípadov ani nie je možné - "okolnosti subjektívneho charakteru možno spravidla dokázať len nepriamo z okolností objektívnej povahy, z ktorých sa dá podľa zásad správneho (logického) myslenia usúdiť vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených Trestným zákonom (judikatúra R 62/1973), pričom záver o subjektívnej stránke možno oprieť aj o skutočnosti, ktoré nastali po spáchaní trestného činu (judikatúra R 5/1951)."⁴⁾

1. Problematickosť preukázania úmyslu pri podozrení z trestného činu podvodu možno demonštrovať na nasledovnom prípade z praxe, kde došlo k odmietnutiu trestného oznámenia v prípade nezaplatenia faktúry za dodaný tovar:

Oznamovateľka ako osoba podnikajúca v pekárenstve a cukrovarníctve podala trestné oznámenie, pretože po telefonickej objednávke na dodanie rôznych pekárenských výrobkov tieto aj riadne dodala a objednávateľke následne zaslala faktúru na príslušnú sumu, pričom v nej boli špecifikované jednotlivé druhy dodaných pekárenských výrobkov aj s jednotkovou cenou. Objednávateľka faktúru neuhradila. Pri výsluchu podľa § 196 ods. 2 TP podozrivá uviedla, že ju neuhradila z dôvodu, že tam uvedená jednotková cena nebola taká, akú si dohodli s oznamovateľkou po telefóne, že cena vo faktúre bola niekoľkonásobne vyššia ako bola uvedená pri telefonickej objednávke a že výsledná suma, ktorá bola fakturovaná, mala byť započítaná jednostranným úkonom objednávateľkou voči in