Trestný čin prijímania úplatku verzus podvod

Bez potreby bližšieho rozboru (analýzy) skutkových podstát trestných činov prijímania úplatku podľa § 328 až 330 TZ je dôvodné pozornosť upriamiť na ustálenú súdnu prax, ktorá protiprávne konanie páchateľa spočívajúce v predstieraní toho, že žiada alebo príjme úplatok zato, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, ktorý obstaráva vec všeobecného záujmu, avšak pre vybavenie veci nič nepodnikne a ani to nemá v úmysle, dopúšťa sa trestného činu podvodu podľa § 221 TZ, resp. pokusu k tomuto trestnému činu, pokiaľ o úplatok len žiadal a neprijal ho. Tento právny záver bol judikovaný ešte v 80. rokoch minulého storočia , pričom aj slovenská judikatúra na tento právny záver po zmene spoločenských pomerov v roku 1989 nadviazala, pričom ani aktuálna súdna prax sa od neho neodchýlila. Možno doplniť, že z odbornej literatúry vyplýva stotožnenie sa s touto judikatúrou aj v Českej republike. S poukazom na tento fakt, si dovolím stručne sformulovať pár poznámok, ako potom v praxi orgánov činných v trestnom konaní vyzerá procesný postup pri riešení nastolenej problematiky. Žiada sa ešte doplniť, že predmetom tohto článku nie sú situácie, keď z povahy veci je zrejmé, že nejde o žiadnu korupčnú činnosť, najmä keď impulz na protiprávne konanie vychádza z aktivít osoby, ktorá žiada úplatok a osoba, ktorá je o taký úplatok žiadaná, taký úplatok nikdy nechcela poskytnúť a ani neposkytla. V takýchto prípadoch zrejme pôjde o trestný čin podvodu, resp. v niektorých prípadoch, by za splnenia ďalších podmienok, mohlo ísť aj o trestný čin vydierania podľa § 189 TZ.

Odlišná je však situácia, pokiaľ osoba podplácajúca úmyselne sľubuje alebo poskytne úplatok a na strane druhej iná osoba si nechá úplatok sľúbiť alebo ho aj prevezme, hoci od počiatku nechce alebo ani nemôže vo veci nič vykonať.

V prípade, že dôjde k už opísanej situácii (t. j., že osoba prijímateľa úplatku akékoľvek aktivity od počiatku len predstiera), tak vzniká nasledujúci procesný postup, ktorý je samozrejme determinovaný aj štádiom trestného konania, resp. dôkaznou situáciou. V zásade platí, že po vzniku tejto situácie vznikajú dve samostatné trestné veci (väčšinou dôjde k vylúčeniu trestnej veci prijímatelia úplatku na samostatné trestné konanie), keďže korupčný trestný čin je typickým tzv. zrkadlovým trestným činom, t. j., že trestne postihnuteľné je v zásade konanie oboch (príp. viacerých) osôb, ktoré participujú na predmetom skutkovom deji.

Trestná vec podplácajúcej osoby (ďalej len "osoba "A") je naďalej trestne stíhaná pre korupčný trestný čin (podplácania po