Niekoľko úvah o súčasných štandardoch tvorby práva v Poľsku

Podľa ustanovení článku 10 ods. 2 Ústavy Poľskej republiky je hlavnou funkciou poľského parlamentu zákonodarstvo. V oblasti tvorby zákonov sa však už roky objavujú viaceré nezrovnalosti, ktoré súvisia okrem iného s príliš častými zmenami právneho stavu, inštrumentálnym prístupom k verejným konzultáciám a všeobecnou unáhlenosťou pri tvorbe zákonov, čo sa prejavuje v ich nízkej kvalite. V súčasnom volebnom období sa situácia v tejto oblasti nezlepšila a v mnohých ohľadoch sa existujúce problémy ešte prehĺbili a úroveň poľskej legislatívy sa zrútila. Parlament sa totiž stal manufaktúrou práva, kde sa dá "vyrobiť" všetko. Právo prestalo vyjadrovať pravidlá rozumu , ktoré umožňujú formovať spoločenský poriadok. Právom sa stalo to, čo za právo uzná parlamentná väčšina. Pritom právo by malo vznikať ústavne predpísaným spôsobom, byť vecne v súlade s ústavou a zároveň spĺňať požiadavku racionality. Malo by slúžiť na účinnú realizáciu stanovených cieľov. Túto požiadavku nie je možné splniť, ak sa právo píše narýchlo, ak sa v legislatívnom procese povrchne posudzujú účinky regulácie a ak je hodnotenie vplyvu právnych predpisov nedostatočné.

V ôsmom a deviatom volebnom období Sejmu možno pozorovať prehlbovanie negatívnych javov, ako sú používanie mimoriadnych postupov, skracovanie času určeného na konzultácie, neriešenie predložených stanovísk a pripomienok, prezentácia vládnych návrhov ako poslaneckých, príprava schematických, neužitočných správ o konzultáciách a takmer úplné upustenie od organizovania verejných vypočutí.

Samozrejme, v osobitných prípadoch, vzhľadom na naliehavosť problému, poľský právny poriadok stanovuje možnosť uplatniť mimoriadne spôsoby legislatívneho postupu. V praxi ich Rada ministrov a poslanci využívajú dosť svojvoľne, pričom ich cieľom je predovšetkým znížiť potrebu odsúhlasenia, konzultácie a vyjadrenia k návrhom zákonov. Podľa ustanovení Rokovacieho poriadku Rady ministrov by totiž všetky návrhy vládnych dokumentov mali byť predmetom odsúhlasenia, verejných konzultácií a pripomienkového konania. Avšak v situáciách, keď si dôležitosť alebo naliehavosť veci vyžaduje okamžité riešenie Radou ministrov, môže predseda vlády rozhodnúť o uplatnení tzv. mimoriadneho postupu (články 98 - 99 rokovacieho poriadku). Vládne dokumenty pripravené v rámci tohto postupu sa môžu prerokovať s vynechaním alebo skrátením trvania niektorých prvkov legislatívneho procesu, ako sú odsúhlasenie, verejné konzultácie a pripomienkovanie, posúdenie návrhu Stálym výborom Rady ministrov alebo Právnou komisiou. V súčasnom volebnom období sa mimoriadny postup uplatnil pri práci na každom štvrtom vládnom návrhu zverejnenom na platforme Centra vládnej legislatívy. Z analýzy predložených návrhov však vyplýva, že väčšina týchto návrhov nebola nevyhnutnou reakciou na vznik mimoriadnych situácií. A súdiac podľa diskusií, ktoré vyvolali v priebehu parlamentných prác, upustenie od konzultácií a pripomienkového konania nebolo opodstatnené. Rovnako dôležité je, že dokumenty zverejnené na platforme vládneho legislatívneho procesu týkajúce sa týchto návrhov vo veľkej väčšine prípadov neobsahovali žiadny doklad, z ktorého by vyplývalo, že predseda vlády schválil použitie osobitného postupu. V Sejme je ekvivalentom osobitného konania zrýchlené konanie (článok 51 rokovacieho poriadku Sejmu ). Podľa jeho ustanovení môže Sejm vo zvlášť odôvodnených prípadoch skrátiť konanie o návrhoch zákonov a pristúpiť k ďalším fázam konania bezprostredne po tom, ako poslanci dostanú podklady týkajúce sa návrhu zákona. Je zaujímavé, že medzi návrhmi zákonov predloženými v súčasnom volebnom období nebol žiadny, ktorý by bol formálne prerokovaný v zrýchlenom parlamentnom konaní. V praxi však našiel uplatnenie aspoň v niekoľkých prípadoch. Veľmi rýchle, kratšie ako 14-dňové rokovanie Sejmu o návrhu zákona naznačuje praktické uplatnenie zvláštneho režimu okrem iného v prípade konania o návrhu zákona o centrálnom komunikačnom portáli (3 dni) , návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon z 27. júla 2001 - zákon o sústave všeobecných súdov a zákon z 8. decembra 2017 o Najvyššom súde (1 deň) alebo poslaneckého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Najvyššom súde a niektoré ďalšie zákony (2 dni) . Na druhej strane, podľa ustanovení rokovacieho poriadku Sejmu nesmie byť minimálna dĺžka práce na projekte kratšia ako 14 dní. Prvé čítanie návrhu zákona sa môže uskutočniť najskôr siedmy deň po doručení tlačenej verzie návrhu zákona poslancom (čl. 37 ods. 4) a rovnako druhé čítanie sa môže uskutočniť najskôr siedmy deň po doručení správy výboru poslancom (čl. 44 ods. 3). Na druhej strane sa tretie čítanie môže uskutočniť bezprostredne po druhom čítaní návrhu, ak návrh nebol v druhom čítaní vrátený výboru (článok 48 rokovacieho poriadku).

Bez ohľadu na to, akým spôsobom Sejm postupoval pri prerokúvaní návrhu zákona, sa stalo takmer pravidlom, že tretie čítanie sa koná takmer okamžite po druhom čítaní. Spomedzi analyzovaných návrhov zákonov trvala prestávka medzi dvoma čítaniami niekoľko hodín okrem iného v prípade vládneho návrhu zákona o zmene a doplnení zákona o Inštitúte národnej pamäti - Komisii pre stíhanie zločinov proti poľskému národu, vládneho návrhu zákona o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom (v tomto prípade sa druhé čítanie, zasadnutie výboru a tretie čítanie uskutočnili v jeden deň) alebo vládneho návrhu zákona o zmene a doplnení zákona o sociálnom poistení a niektorých ďalších zákonov.