Nutná obrana / Materiálny korektív / Súhrnný trest - rozhodnutia obsahovo nadväzujúce (ZSP 29/2024)

„Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku uznesením Krajského súdu v Prešove zo 6. mája 2020, sp. zn. 1To/22/2019, bol porušený zákon v ustanoveniach § 10 ods. 2, § 246 ods. 1 Trestného zákona a § 319 Trestného poriadku v neprospech obvineného Bc. Ľ. L. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku

- zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove zo 6. mája 2020, sp. zn. 1To/22/2019, v časti týkajúcej sa obvineného Bc. Ľ. L,

- zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 3. júna 2021, sp. zn. 7To/1/2021,

- zrušuje rozsudok Okresného súdu Košice I z 21. októbra 2020, sp. zn. 7T/35/2018, v časti – vo výroku o upustení od súhrnného trestu a vo výroku o treste prepadnutia veci.

Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Prešove prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol“.

• Rozsudkom Okresného súdu Svidník z 5. decembra 2018, sp. zn. 1T/170/2015, bol obvinený Bc. Ľ. L. (spolu s obvineným P. K.) uznaný za vinného zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 246 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, že

dňa 21. februára 2015 v čase od 23.30 hod. do 00.30. hod. dňa 22. februára 2015 obaja po tom, čo sa dozvedeli, že v obci Krajná Bystrá, okres Svidník, bol odhalený pamätník Dr. Vasiľovi Biľakovi po predchádzajúcej vzájomnej dohode pricestovali na motorovom vozidle do obce Krajná Bystrá pred budovu obecného úradu, kde bol pamätník (busta) umiestnený a následne spoločným konaním pylón a na ňom umiestnenú bustu pomaľovali červenou farbou, ktorú si na tento účel doniesli so sebou, pričom na pylón napísali hanblivé slovo („SVIŇA“), kde potom si výsledok svojho konania fotograficky zadokumentovali a pred pomaľovaným pamätníkom sa aj odfotografovali. Svojím spoločným konaním spočívajúcom v znehodnotení pamätníka spôsobili pre Krajskú radu Komunistickej strany Slovenska so sídlom v Prešove, ulica Sabinovská 5089/12 ako vlastníka pamätníka škodu vo výške 80,00 eur.

Za to bol menovanému podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j) Trestného zákona a za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace s tým, že podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Okresný súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obvinenému Bc. L. povinnosť (spoločne a nerozdielne so spoluobvineným P. K.) nahradiť poškodenej Komunistickej strane Slovenska so sídlom v Bratislave, Hattalova 12, škodu vo výške 80 eur. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú stranu so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Krajský súd v Prešove uznesením zo 6. mája 2020, sp. zn. 1To/22/2019, rozhodol tak, že podľa § 319 Trestného poriadku zamietol odvolania obvineného Bc. L. a poškodenej strany – Komunistickej strany Slovenska.

• Proti označenému uzneseniu Krajského súdu v Prešove podal obvinený Bc. Ľ. L. dovolanie argumentujúc naplnením dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

Obvinený Bc. Ľ. L. v dovolaní uviedol:

„ ... postavenie pamätníka vo všeobecnosti vyjadruje úctu a pochvalu osobe, ktorej bol postavený, rovnako v ľuďoch vzbudzuje pocit úcty k osobe, ktorej bola busta postavená. Na pylóne tejto busty je uvedené, že Vasiľ Biľak bol čelným funkcionárom Komunistickej strany Československa (KSČ). Aj tento nápis svedčí o zámere, pohnútke a cieli konania Bc. Ľ. L., ktorým bolo i) chrániť spoločnosť pred spochybňovaním existencie, resp. ospravedlňovaním zločinov režimu založeného na komunistickej ideológii a ii) chrániť základné práva a slobody pred ich potláčaním. Obhajoba sa stotožňuje s tvrdením znalkyne PhDr. K. B .j, CSc., ktorá vo výpovedi uviedla, že umiestnením pamätníka Vasiľa Biľaka na verejnom priestranstve bola spoločnosti spôsobená nevyčísliteľná morálna škoda. Touto skutočnosťou sa konajúce súdy vôbec nezaoberali. Pri osadzovaní pamätníku nebol posudzovaný vplyv na spoločnosť, nebezpečnosť propagácie takejto ideológie a podobné faktory. Bol spísaný len súhlas občanov obce formou petície. To, že s odhalením pamätníka nesúhlasila verejnosť, je zrejmé aj z toho, že busta bola v priebehu jedného týždňa od odhalenia odcudzená. Odhalenie busty pobúrilo aj iných občanov, odporcov totalitných režimov. Svedok Mgr. O. D. vypovedal, že sám chcel bustu pomaľovať, no zabránila mu v tom policajná hliadka. Konajúce súdy tiež nepristúpili k predbežnému posúdeniu otázky podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku. Súd posudzuje samostatne predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú. Konajúce súdy neposudzovali, či mohol byť odhalením pamätníka Vasiľovi Biľakovi spáchaný trestný čin podľa § 421, § 422 alebo § 422d Trestného zákona alebo iný trestný čin. Táto otázka bola pritom kľúčová na vyhodnotenie naplnenia okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu.

Obhajoba sa domnieva, že k poškodeniu cudzej veci vôbec nedošlo. Komentár k trestnému činu sprejerstva uvádza, že ,Objektívna stránka trestného činu podľa § 246 Trestného zákona spočíva v poškodení cudzej veci postriekaním, pomaľovaním alebo popísaním farbou alebo inou látkou ... ide o fenomén grafiti, ktorý až do rekodifikácie Trestného zákona nebol trestným činom, ale iba priestupkom´. K naplneniu objektívnej stránky tohto trestného činu nedošlo, pretože takéto ,pomaľovanie´ bolo možné odstrániť handrou, t. j. utretím busty. Opačným výkladom by sme dospeli k absurdnému záveru, že každé poliatie hocijakého predmetu farbou alebo inou látkou je trestným činom, aj keď následky takéhoto konania je možné jednoducho a ľahko odstrániť. Ako naznačuje komentár k Trestnému zákonu, tento trestný čin upravuje fenomén grafitti. Grafiti však nie je možné jednoducho odstrániť, pomaľovanie je trvalé a nápravu je možné zjednať len vymaľovaním daného priestranstva nanovo. V zmysle výkladu pojmu poškodenia musí dôjsť k trvalému zníženiu hodnoty veci alebo dočasne v takej miere, že poškodená časť veci alebo vec naďalej nie je schopná plniť niektoré svoje funkcie, resp. môže ich plniť len po úprave alebo oprave. Úprava veci v tomto prípade predstavovala len utretie pamätníka od farby handrou. Preto konanie Bc. Ľ. L. nenapĺňa objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona. Ak by sa dovolací súd nestotožnil s právnym názorom obhajoby a konanie Bc. Ľ. L. by aj napriek vyššie uvedeným argumentom vyhodnotil ako prečin poškodzovania cudzej vec, bude potrebné na mieru ,poškodenia´ busty, spôsob vykonania činu (obliatie busty farbou), spôsob odstránenia následkov trestného činu (utretie farby handorou), spôsobenú škodu, okolnosti spáchania skutku (nápis pod bustou o príslušnosti Vasiľa Biľaka ku komunistickému hnutiu) a pohnútku páchateľa (ochrana chránených záujmov) prihliadnuť pri posudzovaní materiálneho korektívu.

Cieľom konania Bc. Ľ. L. bolo upozorniť na súčasnú spoločenskú situáciu v krajine, t. j. že sa obhajujú, propagujú a podporujú totalitné režimy a v spoločnosti sa vytvára tolerancia k totalitným režimom. Podprahovo sa tak v spoločnosti buduje pozitívny vzťah k takýmto režimom. Na dôvažok uvádzame, že táto tolerancia vyústila aj v to, že v Národnej rade Slovenskej republiky má zastúpenie strana, ktorá má blízko k obhajobe zločinov totalitných režimov. Celkovo v našej spoločnosti cítiť nárast extrémizmu. Naviac svedkyňa PhDr. K. B., CSc. na hlavnom pojednávaní 29. septembra 2017 vypovedala, že busta Vasila Biľaka nemá žiadnu umeleckú hodnotu. Poliatím sochy bola poškodenému spôsobená škoda len vo výške 80,00 Eur, teda nejde ani o ,malú škodu´ v zmysle zákonnej definície škody. Bc. Ľ. L. svojim konaním pomník nepoškodil, nezničil, len ho polial farbou, ktorú bolo možné odstrániť aj handričkou. Odvolací súd vytýkal, že nie je zrejmé, akým spôsobom malo poliatie sochy farbou a nápis na pylóne zabrániť páchaniu trestných činov podľa § 422 ods. 1 a § 422d Trestného zákona, aj keď naďalej bolo zrejmé, o koho pamätník ide. Vyššie uvedeným argumentom odvolacieho súdu by sme dospeli k absurdnému záveru, že každé vystavenie preškrtnutého hákového kríža, by malo byť propagáciou fašizmu, pretože hákový kríž je spod preškrtnutia čitateľný. Rovnako by natočenie videa o ohavnostiach holokaustu, ktorým sa na holokaust upriamuje ďalšia pozornosť (ak aj sa jednoznačne voči holokaustu video vymedzuje) bolo podľa názoru odvolacieho súdu propagovaním holokaustu. Podľa tohto názoru odvolacieho súdu by každý vzor voči niečomu, o ktorom sa ľudia dozvedia, bol vlastne propagáciou toho, voči čomu vzdor smeruje. Tieto závery sú absurdné. Bc. Ľ. L. svojim konaním upozornil na to, kto bol Vasiľ Biľak a vyjadril zrejmý nesúhlas s odhalením jeho busty, čím zároveň upozornil na to, že odhaľovanie pamätníkov osobám, ktoré prezentujú totalitné režimy je nesprávne v demokratickej spoločnosti a s týmto sa nestotožňuje. Upozornil aj na nebezpečnosť odhaľovania ďalších takýchto pamätníkov. Bc. Ľ. L. konal v nutnej obrane chrániť základné práva a slobody a spoločnosť pred spochybňovaním existencie, resp. ospravedlňovaním zločinov režimu založeného na komunistickej ideológii a propagáciou a podporou ideológie, ktorá v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd.

Bc. Ľ. L. teda konal v nutnej obrane podľa § 25 Trestného zákona. Podľa § 25 ods. 1 Trestného zákona „čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom“. Pojem útok zahŕňa okrem násilného konania aj všetky konania nenásilného charakteru protiprávne smerujúce proti záujmom chráneným Trestným zákonom. Útok, proti ktorému je prípustná nutná obrana, je protiprávne konanie proti normám verejného práva sankčného charakteru, ktoré spočíva v neoprávnenom ohrození cudzích záujmov, ktoré negatívne zasahuje záujmy chránené Trestným zákonom. Ustanovenie § 25 ods. 2 Trestného zákona len demonštratívne uvádza, ku ktorým okolnostiam útoku môže byť obrana celkom zjavne neprimeraná a v tomto neúplnom výpočte Trestný zákon uvádza aj okolnosti vzťahujúce sa na osobu útočníka alebo obrancu. Neznamená to však, že na uplatnenie nutnej obrany musí byť vždy prítomný aj útočník aj obranca. Podľa komentára môže byť nutná obrana účinná a využitá napr. pri zničení matrice na výrobu falošných bankoviek alebo zničení pirátskych DVD, tiež pri vyzradení obchodného tajomstva na zabránenie spáchania trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. Tieto predmety (napr. pirátsk