Ochrana pred tzv. iným zásahom orgánu verejnej správy (ZSP 51/2024)

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

 1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. septembra 2023 domáha vyslovenia porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“), práva na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej aj „charta“), práva na súkromie vrátane práva na ochranu osobných údajov podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru, čl. 7 a čl. 8 ods. 1, 2 a 3 charty, práva na ochranu osobných údajov pred neoprávneným zhromažďovaním a iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 a čl. 22 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 13 dohovoru a čl. 47 charty, ktoré garantujú právo na účinný prostriedok nápravy, a práva na prezumpciu neviny podľa čl. 48 ods. 1 charty uznesením Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „najvyšší správny súd“). Sťažovateľka navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie, vec vrátiť najvyššiemu správnemu súdu na ďalšie konanie a priznať jej trovy konania.

2. Uznesením ústavného súdu z 15. mája 2024, sp. zn. IV ÚS 246/2024-35, bola ústavná sťažnosť sťažovateľky prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.

3. Z ústavnej sťažnosti, príloh k nej priložených a pripojeného súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľka ako žalobkyňa podala proti žalovanému Kriminálnemu úradu finančnej správy žalobu o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).

 4. Sťažovateľka tvrdila, že žalovaný podľa zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj „colný zákon“) vyžadoval od bánk súčinnosť spočívajúcu v podaní kompletných správ o sťažovateľke, a to najmä výpisov z jej bankových účtov (všetkých kreditných debetných informácií) s uvedením, kto má prístup k elektronickému bankovníctvu, či má sťažovateľka zriadenú bezpečnostnú schránku, s akými cennými papiermi obchoduje, prehľad transakcií na kreditných a debetných kartách a ďalší okruh informácií za obdobie od jej vzniku. Tieto úkony žalovaný nepožadoval vykonať v rámci trestného konania, ale ako orgán štátnej správy na základe colného zákona. Sťažovateľka sa mala 7. januára 2014 oboznámiť so zvukovou nahrávkou, v ktorej pracovník žalovaného redaktorovi RTVS uviedol, že je „podozrivá zo spáchania colného deliktu“.

5. Podľa sťažovateľky orgány finančnej správy zneužili inštitút výzvy na predloženie listín podľa § 25 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov bez toho, aby sa viedlo konanie, v ktorom by to bolo možné žiadať. Keďže orgány finančnej správy boli neúspešné so svojimi predchádzajúcimi úkonmi, zneužívajú ďalšie svoje oprávnenie, a to žiadať informácie podliehajúce bankovému tajomstvu o sťažovateľke, v presvedčení, že o existencii týchto úkonov sa sťažovateľka nedozvie a nebude ich môcť napádať v súdnom konaní. Uvedenému mal nasvedčovať aj postup žalovaného orgánu verejnej správy, ktorým sťažovateľke nechcel sprístupniť spis, ktorý sa jej mal týkať.

6. Okrem existencie nezákonného zásahu boli podľa sťažovateľky splnené aj ďalšie podmienky na vyhovenie jej žalobe vzhľadom na to, že (i) zásah nie je rozhodnutím, (ii) bol zameraný alebo vykonaný proti fyzickej osobe alebo právnickej osobe, (iii) dôsledky tohto zásahu trvajú alebo hrozí opakovanie a (iv) sťažovateľka vyčerpala opravné prostriedky podľa osobitného predpisu (colný zákon), ktorý neustanovuje žiadny druh opravného prostriedku, ktorý by efektívne umožnil odstránenie nezákonného zásahu, a (v) návrh bol podaný v lehote do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dot­knutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka, keď k zásahu došlo (sťažovateľka uviedla, že sa o žiadosti o informácie od bánk a šírení informácií, že je podozrivá zo spáchania colného deliktu, dozvedela 7. januára 2014 a žalovaný jej nesprístupnil spis 8. januára 2014).

7. Sťažovateľka v žalobe navrhla vydať rozhodnutie s týmto petitom:

„1. Súd zakazuje žalovanému orgánu verejnej správy Kriminálnemu úradu finančnej správy žiadať informácie o navrhovateľovi od bánk.

2. Súd ukladá žalovanému orgánu verejnej správy Kriminálnemu úradu finančnej správy zničiť všetky informácie o navrhovateľovi získané od bánk, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Súd ukladá žalovanému orgánu verejnej správy Kriminálnemu úradu finančnej správy písomne oznámiť všetkým subjektom, ktorým poskytol informácie získané od bánk o navrhovateľovi, že tieto informácie boli získané nezákonným spôsobom, a preto ich nemôžu používať v rámci svojej pôsobnosti, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Súd ukladá žalovanému orgánu verejnej správy Kriminálnemu úradu finančnej Správy oznámiť bankám, od ktorých žiadal informácie o navrhovateľovi, že jeho žiadosti o poskytnutie informácií predstavovali nezákonný zásah orgánu verejnej správy s tým, že ak banka tieto informácie dosiaľ neposkytla (hoci i len v časti), tak ich nie je potrebné ďalej poskytnúť, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Súd ukladá žalovanému orgánu verejnej správy Kriminálnemu úradu finančnej správy sprístupniť každý spis týkajúci sa navrhovateľa, na základe ktorého žiada od bánk poskytnutie informácie navrhovateľovi, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Súd zakazuje žalovanému orgánu verejnej správy Kriminálnemu úradu finančnej správy šíriť informácie, že navrhovateľ je podozrivý zo spáchania colného deliktu.“

8. Napadnutým uznesením najvyšší správny súd žalobu zamietol s odôvodnením, že sťažovateľkou formulovaný petit nemohol subsumovať pod „iný zásah“ orgánu verejnej správy. Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) umožňuje podanie negatórnej (§ 252 ods. 1 SSP) a určovacej žaloby (§ 252 ods. 2 SSP). Určovacia zásahová žaloba je možná, keď zásah už skončil a počas jeho trvania nebolo možné podať negatórnu zásahovú žalobu. Z § 252 ods. 1 SSP vyplýva, že musí ísť o zásah trvajúci (prebiehajúci), ktorého následky trvajú, resp. pri ktorom hrozí jeho opakovanie. Medzi vykonaným zásahom musí existovať vecná a časová súvislosť, ktorej existenciu sťažovateľka podľa najvyššieho správneho súdu neosvedčila žiadnym spôsobom. Nemožnosť podania žaloby počas trvania iného zásahu je potrebné chápať ako objektívnu nemožnosť spočívajúcu v dĺžke a okolnostiach zásahu. Druhým predpokladom určovacej zásahovej žaloby je preukázanie, že rozhodnutie o jej vyhovení je dôležité pre náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

9. Žalobný návrh (petit) je naplnením zvláštnej požiadavky žaloby, z ktorej musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha a čo tým sleduje. Žalobca je povinný jasne, stručne a presne vyjadriť, čo od súdu požaduje, a preto petit musí byť určitý. Žalobným návrhom žalobca presne formuluje svoje požiadavky proti žalovanému, a to takým spôsobom, aby v ňom súd mal jasne ohraničený predmet konania, za jeho rámec zásadne ísť nesmie. Význam presného a určeného označenia nároku v petite sa týka aj výkonu rozhodnutia vzhľadom na to, že je namieste, aby výkon plnenia zodpovedal tomu, čo žalobca zamýšľal v petite žaloby.

10. Podľa najvyššieho správneho súdu petit formulovaný sťažovateľkou nebol dostatočne konkrétny, jeho jednotlivé body boli formulované všeobecne, neurčito a nevykonateľne. Najvyšší správny súd konkrétne vytkol sťažovateľke, že ňou formulované čiastkové petity idú nad rámec skutkových a právnych okolností predmetu konania. Petitom 1 sťažovateľka žiada ochranu aj pro futuro, teda zjavne nad rámec prejednávanej veci, navrhovaný výrok 2 neobsahoval špecifikáciu konkrétnych údajov, čím šiel nad rámec toho, čo tvorilo predmet konania, petit v bodoch 3 a 4 analogicky dopadal na informácie, ktoré neboli predmetom konania, resp. neobsahoval zreteľné spojenie s informáciami tvoriacimi predmet konania. Petit 5 dotýkajúci sa sprístupnenia „každého spisu“ rovnako mohol dopadať aj na sprístupnenie tzv. živých spisov, ktoré majú odlišný skutkový a právny základ ako prejednávaná vec. Petit 6 obsahujúci požiadavku zákazu „šíriť informácie, že žalobca je podozrivý zo spáchania colného deliktu“, neobsahoval potrebnú špecifikáciu, ktorá by ho spojila so skutkovými a s právnymi okolnosťami tejto veci a mohol dopadať aj na situácie pro futuro.

II. Argumentácia sťažovateľky

11. Porušenie práva na spravodlivé súdne konanie odvádza sťažovateľka od prekvapivosti napadnutého uznesenia, ako aj od porušenia práva na prístup k súdu. Najvyšší súd SR, ktorý bol pôvodne na konanie príslušný, o veci meritórne konal, nariadil pojednávanie, vyžiadal si od žalovaného administratívny spis. Po zriadení najvyššieho správneho súdu bola vec postúpená na tento