Odôvodnenie rozsudku/ Návrhy na doplnenie dokazovania a rozhodnutie súdu o nich/ Perna test (ZSP 40/2024)

• Rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 4T/99/2016 zo 7. decembra 2017 bol obvinený J. Š. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že

30. decembra 2011 v čase medzi 16.50 hod. a 17.00 hod. v Nitre na ul. Fraňa Mojtu č. 8, v pobočke banky Volksbank Slovensko, a. s., potom čo vošiel cez vchodové dvere so zamaskovanou tvárou do priestorov banky, prešiel do klientskej a pokladničnej zóny, kde namieril zbraň najprv na MVDr. Z. K. s výzvou, aby odstúpila a následne pristúpil k pokladni č. 1 a namieril zbraň na pracovníčky banky Mgr. M. Š., Ing. M. Š. a M. K. s výzvou, aby mu vydali peniaze, na to M. K. otvorila pokladňu a do sáčku, ktorý jej podal, vložila peniaze z hotovosti pokladne a podala obžalovanému, na čo obžalovaný aj s peniazmi odišiel, čím svojím konaním spôsobil poškodenej organizácii Sberbank Slovensko, a. s., Bratislava (predtým Volksbank Slovensko, a. s., Bratislava) škodu vo výške 29.090,00 Eur a obžalovaný tak konal napriek tomu, že bol za trestný čin brania rukojemníka podľa § 234a ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb.) a za trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 185 ods. 1 Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb.) odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 3T/141/1993 zo 16. februára 1994 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9To/92/94 z 19. apríla 1994 na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny.

Za to okresný súd menovanému uložil podľa § 188 ods. 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 37 písm. h) Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 38 ods. 5 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov a menovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil, podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Okresný súd zároveň obvinenému uložil podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad vo výmere 2 (dva) roky.

Okresný súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výroky o treste v:

• rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 2T/56/2012 z 22. júna 2012,
• trestnom rozkaze Okresného súdu Nitra, sp. zn. 1T/2/2014 z 12. decembra 2015,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo ich zrušením, stratili podklad.

Okresný súd menovanému podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil peňažný trest vo výške 700,00 (sedem sto) Eur a podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil obvinenému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona okresný súd obvinenému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 6 (šesť) rokov.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na podklade odvolania obvineného, rozhodol uznesením, sp. zn. 4To/31/2018 z 31. mája 2018 tak, že postupom podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného zamietol.

• Obvinený J. Š. podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie s poukazom na dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c) [zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu] a písm. g) [rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom] Trestného poriadku.

Obvinený v dovolaní vykonal podrobný rozbor dôkaznej situácie, poukázal na viaceré dôkazy a ponúkol svoje vlastné hodnotenie ich váhy, závažnosti a vierohodnosti a v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku spochybnil zákonnosť dôkazov preukazujúcich jeho vinu.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku argumentoval v zásade nasledovne:

„Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na riadne zistenie skutkového stavu, alebo na základe ktorých mohlo dôjsť k porušeniu práv odsúdeného. V odôvodnení uznesenia sa odvolací súd nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami ohľadom nesprávneho hodnotenia svedeckých výpovedí. Iba strohé konštatovanie, že dokazovanie bolo na súde prvého stupňa vykonané zákonne s poukazom na § 2 ods. 10 Trestného poriadku je porušením základných práv odsúdeného. Takéto odôvodnenie uznesenia a vysporiadanie sa s námietkami odsúdeného zo strany odvolacieho súdu je v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku. Odvolací súd vo svojom uznesení nevysvetlil, prečo a z akých dôvodov nepripustil výpovede svedkov navrhovaných odsúdeným v odvolaní. Konaním odvolacieho súdu tak došlo k výraznému zásahu do práva na obhajobu odsúdeného, keď odvolací súd nedostatočne vykonal svoju prieskumnú činnosť ... a nevysporiadal sa s námietkami a navrhovanými dôkazmi zo strany odsúdeného. Nie je zrejmé, o aké logické úvahy a závery sa opieral odvolací súd, keď nepristúpil k novému výsluchu svedkov, ktorých navrhoval odsúdený aj s ohľadom na skutočnosť, že svedok M. L. uviedol, že v prípravnom konaní nevypovedal pravdu a napriek tomu súd prvého stupňa vyhodnotil jeho výpoveď za vierohodnú a pravdivú. Už samotné konštatovanie svedka, že nevypovedal pravdu, vzbudzuje pochybnosti, a preto podľa názoru odsúdeného nemôže byť rozhodovanie o vine a treste postavené na tejto výpovedi ako primárnom dôkaze. Rozhodnutie, ktoré vychádza predovšetkým z takejto výpovede je v právnom štáte neakceptovateľné. Z uvedených dôvodov odvolací súd pochybil, keď nepristúpil k novému vypočutiu svedkov tak, ako navrhoval odsúdený v odvolaní. V prípade nového vypočutia svedkov by sa odstránili poc