Oprava chyby v katastrálnom operáte

V súvislosti so zápismi do katastra nehnuteľností¹⁾ (ďalej len "kataster") a pri vykonávaní zápisov do katastra je potrebné počítať s možnosťou pochybení zo strany osôb vyhotovujúcich zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny, ktoré sú podkladom pre vykonanie zápisu do katastra, resp. zo strany okresného úradu, katastrálneho odboru, ktorý vykonáva zápisy do katastra. Vzhľadom na túto skutočnosť zákonodarca ustanovil v katastrálnom zákone procesný mechanizmus odstraňovania chýb v katastrálnom operáte, resp. inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte.

Skôr, ako sa dostaneme k analýze platnej právnej úprave opravy chýb v katastrálnom operáte, považujeme za potrebné konštatovať, že pri tvorbe dnes platného katastrálneho zákona sa (žiaľ) kládol dôraz predovšetkým na právnu úpravu opravy chýb v súbore popisných informácií katastrálneho operátu. Vo všeobecnosti možno uviesť, že zákonodarca v katastrálnom zákone podcenil právnu úpravu opravy chyby, keďže tejto problematike výslovne venoval iba jediný paragraf (§ 59 katastrálneho zákona). Hneď na úvod by sme chceli zdôrazniť, že právnu úpravu opravy chyby v katastrálnom operáte obsiahnutú v katastrálnom zákone považujeme za dnes už nevyhovujúcu, prekonanú a na niektoré jej nedostatky aj poukážeme. Čitateľa zároveň upozorňujeme, že v tomto príspevku sa nebudeme venovať oprave výmery parcely, resp. pozemku, keďže táto problematika má skôr technický charakter a jej spracovanie by si vyžadovalo technické vedomosti; pripomíname iba, že ²⁾ - práve oprava (či spresnenie) výmery parcely, resp. pozemku v katastrálnom operáte býva obvykle príčinou vznášania rôznych námietok proti postupu okresného úradu, katastrálneho odboru, no v súvislosti s výmerou parcely, resp. pozemku si musíme uvedomiť, že sa kupuje, resp. nadobúda pozemok, ktorý má v katastri určité geodetické určenie a že akékoľvek úvahy o "kúpe, resp. nadobudnutí výmery parcely, resp. pozemku" sú nesprávne.³⁾

Tento príspevok nadväzuje na vynikajúcu štúdiu JUDr. Róberta Barana venovanú problematike opravy chyby v katastrálnom operáte, ktorá bola publikovaná v časopise Justičná revue a ktorú odporúčame do pozornosti čitateľov.⁴⁾ Štúdia JUDr. Róberta Barana je najdôkladnejším nám známym odborným spracovaním právnej úpravy konania o oprave chyby v slovenskej odbornej literatúre. Od publikovania danej štúdie však už uplynula určitá doba, preto si myslíme, že môže byť vhodné opätovne podrobiť problematiku opravy chyby v katastrálnom operáte odbornému skúmaniu a možno aj otvoriť odbornú diskusiu.

Ak ide o právnu úpravu opravy chýb v katastrálnom operáte, táto je pomerne strohá - toto konštatovanie platí nielen vo vzťahu k normatívnej právnej úprave, ale aj vo vzťahu k príslušnej dôvodovej správe.⁵⁾ Popri zákone č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "katastrálny zákon") a zákone č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "správny poriadok") je ďalšou významnou normou súvisiacou s opravou chýb v katastrálnom operáte usmernenie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky z roku 2014 na opravu podrobných bodov a výmer pozemkov evidovaných ako parcely registra "C" a parciel registra "E", ktoré usmerňuje a zjednocuje postup katastrálnych odborov okresných úradov (ďalej len "KOOÚ") pri oprave podrobných bodov a výmer parciel bez zmeny polohy správne vyznačených hraníc pozemku v teréne, pričom nedochádza k vzniku, zmene alebo zániku práva k pozemkom.

Česká právna úprava opravy chyby v katastrálnom operáte je v mnohých smeroch odlišná od tej slovenskej,⁶⁾ preto je použiteľnosť stanovísk prezentovaných v českej aplikačnej (najmä súdnej) praxi a českej odbornej literatúre v podmienkach slovenského katastra značne limitovaná. V súvislosti s českou právnou úpravou sa teda na tomto mieste obmedzíme na informáciu, že popri katastrálnom zákone sú viaceré normy týkajúce sa opravy chyby v českom katastri nehnuteľností obsiahnuté vo vyhláške č. 357/2013 Zb. o katastri nehnuteľností (katastrálna vyhláška).

V Maďarsku priamo nový Občiansky zákonník obsahuje viaceré ustanovenia o oprave chyby v evidencii nehnuteľností.⁷⁾ Ustanovenie § 5:182 nového maďarského Občianskeho zákonníka vníma podobne ako § 59 ods. 1 písm. a) a b) nášho katastrálneho zákona inštitút opravy chyby ako nástroj na zosúladenie stavu uvedeného v evidencii nehnuteľností s listinami, ktoré boli podkladom pre vykonanie určitého zápisu do evidencie nehnuteľností.

Ako sme to už naznačili, chyby v katastrálnom operáte môžu vzniknúť z vlastnej činnosti okresného úradu, katastrálneho odboru alebo činnosťou iných subjektov a môžu mať veľmi rôznorodý charakter - môže ísť o chyby v súbore popisných informácií katastrálneho operátu, ako aj o chyby v súbore geodetických informácií katastrálneho operátu. Samotný katastrálny zákon ani iný právny predpis neobsahuje výslovnú definíciu pojmu "chyba v katastrálnom operáte"⁸⁾ - toto riešenie zákonodarcovi nevytýkame; zákonné definície neraz spôsobujú viac škody ako osohu. Definícia pojmu "chyba v katastrálnom operáte" môže mať skôr určitý význam v oblasti pedagogickej a možno v oblasti akademickej diskusie ako v oblasti aplikačnej praxe. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy obsiahnutej v katastrálnom zákone je vo všeobecnosti možné konštatovať, že "chybou v katastrálnom operáte" je údaj zapísaný v katastri nehnuteľností v rozpore so zmluvou, verejnou listinou alebo inou listinou, na základe ktorej bol zápis tohto údaja do katastrálneho operátu vykonaný, ďalej chybne zakreslená hranica pozemkov a taktiež údaj zapísaný do katastra nehnuteľností síce v súlade so zmluvou, verejnou listinou alebo inou listinou, ktorý je však chybou v písaní a počítaní alebo inou zrejmou nesprávnosťou v písomnom vyhotovení tejto zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny. Katastrálny zákon teda nevníma chybu ako rozpor medzi stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a skutočným právnym stavom, ale skôr ako rozpor medzi stavom evidovaným v katastri a dokumentáciou katastrálneho operátu - tejto téme sa budeme podrobnejšie venovať neskôr.

Pojem "chyba v katastrálnom operáte" je však - podľa nášho názoru - potrebné vnímať v širších súvislostiach. Práve toto širšie vnímanie "chyby v katastrálnom operáte" predstavuje veľkú výzvu pre zákonodarcu de lege ferenda. Chybou v katastrálnom operáte je totiž nepochybne napríklad aj chybne určená výmera parcely, resp. pozemku. Ďalej je za chybu v katastrálnom operáte potrebné považovať aj zápis duplicity vlastníctva v katastri nehnuteľností, keďže vlastnícke právo k jednej nehnuteľnosti nemôže patriť viacerým subjektom, ibaže by išlo o spoluvlastníctvo nehnuteľnosti - zápisy v prospech viacerých subjektov evidovaných ako vlastníkov jednej nehnuteľnosti síce môžu mať oporu v zmluvách, verejných listinách alebo iných listinách, napriek tomu je zjavné, že tento stav predstavuje chybu v katastrálnom operáte. Zápis duplicity vlastníctva v katastri spravidla nebude možné odstrániť postupom podľa § 59 katastrálneho zákona. Chybou v katastrálnom operáte môže byť tak­isto aj iný údaj, ktorý je síce v súlade s verejnou listinou [napr. rozhodnutím o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len "rozhodnutie o ROEP")], ale napriek tomu neodráža skutočné právne vzťahy k nehnuteľnosti, pretože je napríklad dôsledkom nesprávneho prešetrenia právnych vzťahov k nehnuteľnosti v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "konanie o ROEP"). Ak je určitý zápis v katastri v rozpore so stavom vyplývajúcim z listín, ktoré boli alebo mali byť podkladom pre vydanie rozhodnutia o ROEP v dôsledku nesprávneho prešetrenia právnych vzťahov k nehnuteľnosti v konaní o ROEP a od zápisu údajov registra do katastra neuplynulo viac ako 5 rokov, je možné tento chybný zápis opraviť postupom podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 180/1995 Z.z.").⁹⁾ Ak by sme doviedli naše úvahy o chybe v katastrálnom operáte do úplnej krajnosti, mohli by sme konštatovať, že "chybou v katastrálnom operáte" je akýkoľvek údaj v katastri nehnuteľností, ktorý je v rozpore s objektívnu realitou určitej nehnuteľnosti a právnych vzťahov k nej.

V súvislosti s konaním o oprave chyby v prvom rade upozorňujeme, že v niektorých prípadoch správny orgán (v tomto prípade okresný úrad, katastrálny odbor, resp. jeho právny predchodcovia) nemôže sám napraviť chybu, ktorú eventuálne v minulosti spôsobil. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány totiž môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd Slovenskej republiky v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR už konštatoval, že ¹⁰⁾ Z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR teda vyplýva, že aj keď štátny orgán, resp. orgán verejnej moci pochybí, toto pochybenie môže napraviť len postupom v zmysle príslušných právnych predpisov a len vtedy, ak mu to platná právna úprava umožňuje. Inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte tak, ako je upravený v § 59 katastrálneho zákona, teda nemôžeme vnímať ako univerzálny inštitút na odstraňovanie akýchkoľvek chýb v katastrálnom operáte, ktoré spôsobil okresný úrad, katastrálny odbor, či jeho právny predchodca alebo eventuálne iný subjekt.

Inštitút opravy chyby nemožno považovať ani za nástroj zosúlaďovania skutočného právneho stavu so stavom evidovaným v katastri - okresný úrad, katastrálny odbor nemá právomoc v konaní o oprave chyby preskúmavať skutočné právne vzťahy k určitej nehnuteľnosti. Nesúhlasíme teda s konštatovaním Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že ¹¹⁾- toto konštatovanie by mohlo obstáť možno vo vzťahu k oprave chyby podľa § 59 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona, aj keď toto ustanovenie sa týka skôr opravy formálnych chýb. Oprava chyby podľa § 59 ods. 1 písm. a) a b) katastrálneho operátu predstavuje zosúladenie údajov evidovaných v katastri s údajmi dokumentácie katastrálneho operátu, čo v žiadnom prípade nemožno vnímať ako zosúladenie údajov evidovaných v katastri so skutočným právnym stavom - ani dokumentácia katastrálneho operátu totiž nemusí odrážať skutočný právny stav (môže sa stať, že okresnému úradu, katastrálnemu odboru neboli doručené všetky listiny, ktoré sa týkajú právnych zmien k nehnuteľnosti). V tejto súvislosti poukazujeme aj na stanovisko prezentované v českej judikatúre. Najvyšší správny súd Českej republiky (podľa nášho právneho názoru správne) uviedol, že ¹²⁾pričom tento právny názor je možné vzťahovať aj na slovenskú právnu úpravu - je však zarážajúce, že v rozhodnutí, z ktorého sme citovali, potom ďalej Najvyšší správny súd Českej republiky uviedol, že ¹³⁾

Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je osobitným druhom správneho konania a má nesporový charakter.¹⁴⁾ Okresný úrad, katastrálny odbor nemôže teda v rámci konania o oprave chyby rozhodovať spor o existenciu určitého práva k nehnuteľnosti. Ak sa vyskytne spor týkajúci sa existencie práva zapísaného v katastri nehnuteľností, tento spor sa môže vyriešiť len cestou súdu, pretože len súd má právomoc rozhodovať spory o existenciu či neexistenciu určitého práva.¹⁵⁾ Vzhľadom na túto skutočnosť je často v aplikačnej praxi pomerne náročné určiť, či je ešte okresný úrad, katastrálny odbor oprávnený vykonať opravu chyby, alebo už takéto oprávnenie nemá. Aby okresný úrad, katastrálny odbor nemal právomoc opraviť chybu v katastrálnom operáte, spor o existenciu či neexistenciu určitého práva musí objektívne existovať - samotné nepodložené namietanie spornosti (ne)existencie určitého práva k nehnuteľnosti zo strany jedného z dotknutých subjektov v rámci konania o oprave chyby však nevylučuje právomoc okresného úradu, katastrálneho odboru meritórne rozhodnúť vo veci opravy chyby.¹⁶⁾

V zmysle § 59 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad, katastrálny odbor na návrh alebo aj bez návrhu opraví

údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra,

v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov, a to v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami,

údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách, a to v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami.

Výpočet prípadov, v ktorých je okresný úrad, katastrálny odbor oprávnený vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte, uvedený v § 59 ods. 1 katastrálneho zákona, je taxatívny. Do budúcnosti sa uvažuje o rozšírení okruhu prípadov, v ktorých bude okresný úrad, katastrálny odbor môcť opraviť chyby v katastrálnom operáte, napríklad v súvislosti s odstraňovaním evidencie duplicity vlastníctva v katastri nehnuteľností a v súvislosti s odstraňovaním chýb v osvedčeniach o dedičstve, ktoré vyplývajú z chybných podkladov poskytnutých súdu alebo notárovi katastrálnou autoritou.¹⁷⁾

Český zákonodarca do nového katastrálneho zákona už neprevzal dôvod opravy chyby, ktorý bol podobný dôvodu podľa § 59 ods. 1 písm. c) slovenského katastrálneho zákona.¹⁸⁾ Toto riešenie zvolené českým zákonodarcom sa odôvodňuje s poukazom na materiálnu publicitu katastra¹⁹⁾ a s poukazom na § 980 nového českého Občianskeho zákonníka.²⁰⁾ Súhlasíme so stanoviskom českého zákonodarcu, že inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte je potrebné vnímať v súvislosti s materiálnou publicitou katastra a že tieto dva inštitúty sú teda úzko vzájomne prepojené. V súvislosti s novelizáciami katastrálneho zákona v časti o oprave chyby v katastrálnom operáte bude preto potrebné zvážiť, do akej miery je prípadné zachovanie znenia § 59 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona kompatibilné s ambíciou posilnenia materiálnej publicity katastra.

Ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva, na konanie o oprave chyby sa vzťahuje správny poriadok; to neplatí, ak ide opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu, t.j. o opravu výmery parcely registra "E". Rozhodnutie okresného úradu, katastrálneho odboru o oprave chyby nemôže byť odôvodnené § 59 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona, keďže v tomto prípade nejde o opravu údajov uvedených v liste vlastníctva.

O oprave chyby v katastrálnom operáte týkajúcej sa údajov zapísaných na liste vlastníctva vydá príslušný okresný úrad, katastrálny odbor rozhodnutie s náležitosťami podľa správneho poriadku, proti ktorému je prípustné odvolanie - oprava chyby sa vykoná až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Právoplatné rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte je preskúmateľné súdom v zmysle Správneho súdneho poriadku, ale podanie žaloby na súd nemá odkladný účinok vo vzťahu k vykonaniu opravy chyby a k možnosti ďalšieho nakladania s nehnuteľnosťou. Právoplatnosťou rozhodnutia o oprave chyby sa v zmysle § 44 ods. 1 katastrálneho zákona odstráni plomba z listu vlastníctva - aj v tomto prípade ide o nevhodnú právnu úpravu, keďže v prípade rozhodnutia, ktorým sa návrhu na opravu chyby vyhovuje (aspoň v časti), by sa plomba mala odstrániť až vykonaním zápisu do katastra na základe tohto rozhodnutia.

Okresný úrad, katastrálny odbor je povinný vydať rozhodnutie vo veci návrhu na opravu chyby aj vtedy, ak nevyhovie návrhu na opravu údajov uvedených v liste vlastníctva. V praxi sa v minulosti vyskytli prípady, keď správny orgán len neformálnym listom oznámil navrhovateľovi, že návrhu na opravu chyby nevyhovuje, hoci v zmysle platnej právnej úpravy mal vydať rozhodnutie. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že ak sa na konanie o oprave chyby vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ak je okresný úrad, katastrálny odbor povinný vydať o návrhu na opravu chyby rozhodnutie, aj písomne vyhotovený list, resp. prípis okresného úradu, katastrálneho odboru podpísaný (vydaný) osobou oprávnenou rozhodovať o návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte, ktorý nie je označený ako rozhodnutie alebo neobsahuje náležitosti rozhodnutia, sa považuje za rozhodnutie o návrhu na opravu chyby, ak z obsahu takého listu vyplýva, že obsahuje rozhodnutie správneho orgánu o návrhu na opravu chyby alebo teda meritórne stanovisko správneho orgánu k návrhu na opravu chyby.²¹⁾ Aj proti takémuto listu je potom možné využiť riadne a mimoriadne opravné prostriedky podľa správneho poriadku a Správneho súdneho poriadku, ako aj prostriedky sui generis, t.j. protest prokurátora.

Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte sa začína na návrh osoby dotknutej zápisom v katastrálnom operáte alebo z vlastného podnetu okresného úradu, katastrálneho odboru, ktorý o začatí konania upovedomí účastníkov konania. Okresný úrad, katastrálny odbor spravidla začne konanie o oprave chyby z vlastného podnetu, ak na základe výsledkov prešetrenia zmien údajov katastra nehnuteľností alebo iným spôsobom pri vlastnej činnosti zistí chybu v katastrálnom operáte. Konanie o oprave chyby môže okresný úrad, katastrálny odbor začať aj v nadväznosti na podanie geodeta, ktorý namieta chybu v katastrálnom operáte.

Lehota na vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte je 30 dní od začatia konania o oprave chyby - v osobitne odôvodnených prípadoch je lehota na vykonanie opravy 90 dní odo dňa začatia konania o oprave chyby.²²⁾ Právna úprava lehôt na vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte je nesprávna. Vykonanie opravy chyby v lehote 30 dní od začatia konania o oprave chyby bude spravidla nemožné. Správny orgán musí totiž najprv rozhodnúť vo veci opravy chyby a až po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia je možné vykonať opravu chyby, samozrejme, za predpokladu pozitívneho rozhodnutia. V praxi sa lehoty podľa § 59 ods. 3 katastrálneho zákona vykladajú ako lehoty na rozhodnutie o návrhu na opravu chybu, no takýto výklad oporu v znení zákona nemá. Okrem toho, zákonodarca v § 59 ods. 3 katastrálneho zákona opomenul prípady, keď sa konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte začína z vlastného podnetu správneho orgánu - v týchto prípadoch by síce bolo možné aplikovať právnu úpravu lehôt na rozhodnutie podľa správneho poriadku, ale absentovala by lehota, v ktorej by bol správny orgán po právoplatnosti pozitívneho rozhodnutia o oprave chyby povinný vykonať zápis do katastra.

Oprava chyby v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam - to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1 katastrálneho zákona (§ 59 ods. 4 katastrálneho zákona).²³⁾Formuláciu katastrálneho zákona považujeme za problematickú, a to minimálne vo vzťahu k oprave chyby podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona. Opätovne zdôrazňujeme, že inštitút opravy chyby podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona slúži v podstate "iba" na zosúladenie údajov evidovaných v katastri s údajmi katastrálnej dokumentácie, preto sotva môže mať vykonanie opravy chyby vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práva.

Vykonaním opravy chyby v katastrálnom operáte sa teda nezasahuje do právnych vzťahov k nehnuteľnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že ani ²⁴⁾ Vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte má teda čisto evidenčný charakter.

Už sme naznačili, že chyby v katastrálnom operáte môžu mať mimoriadne rôznorodý charakter. Niektoré chyby môžu byť úplne špecifické, iné sa môžu vyskytovať častejšie, pričom sa môžu vyskytnúť prípady, keď na chybu v katastrálnom operáte bude "nadväzovať ďalšia právna zmena". V ďalšom sa naša pozornosť zameria na niektoré druhy chýb v katastrálnom operáte alebo situácie súvisiace s chybou v katastrálnom operáte, ktoré nie sú v aplikačnej praxi neobvyklé.

V praxi môže nastať situácia, že okresný úrad, katastrálny odbor vykoná zápis do katastra nehnuteľností na základe listiny, ktorá nespĺňa podmienky na zápis. V súdnej praxi existujú rôzne názory na to, či je možné v rámci konania o oprave chyby posudzovať to, či listina, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností, spĺňala podmienky na zápis alebo nie - inak povedané, v súdnej praxi sú prezentované rôzne názory na to, či je v takomto prípade možné napraviť nesprávny postup okresného úradu, katastrálneho odboru pri zápise do katastra postupom podľa § 59 katastrálneho zákona. Z jedného z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že správny orgán môže opraviť zápis v katastri, ktorý nemal byť vykonaný, pretože neboli splnené podmienky pre vykonanie tohto zápisu.²⁵⁾ V inom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozhodnutie krajského súdu, v ktorom krajský súd konštatoval, že v rámci konania o oprave chyby správny orgán už neskúma spôsobilosť listín na zápis.²⁶⁾

Javí sa nám, že postupne začína prevažovať názor, že vzhľadom na účel spravovania katastra nehnuteľností je potrebné ustanovenia katastrálneho zákona o oprave chyby v katastrálnom operáte vykladať skôr extenzívne, čiže tak, aby sa mohli chyby v katastrálnom operáte (či už ide o chyby v súbore geodetických informácií alebo o chyby v súbore popisných informácií) odstraňovať v čo možno najširšom rozsahu.²⁷⁾ Kataster nehnuteľností má byť totiž zdrojom hodnoverných údajov o nehnuteľnostiach a právach k nehnuteľnostiam. Vychádzajúc z tejto premisy (t.j. účelu existencie katastra) sa aj my prikláňame k právnemu názoru, že ak určitá listina nespĺňala podmienky na vykonanie zápisu do katastra, správny orgán je oprávnený vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte. Tento postup by sa mohol vzťahovať len na také údaje v katastrálnom operáte, ktoré neboli zapísané do katastra formou vkladu, napríklad by mohlo ísť o nesprávny zápis do katastra formou záznamu na základe odstúpenia od zmluvy po vykonaní vkladu alebo o nesprávny zápis do katastra formou záznamu v nadväznosti na žiadosť darcu o vrátenie daru. V danom prípade by išlo o opravu chyby podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona - táto právna norma by sa nemala vykladať čisto gramaticky, ale najmä s prihliadnutím na jej účel a zmysel a v kontexte s inými právnymi normami (napr. § 1 a § 2 katastrálneho zákona) tak, aby jej aplikácia dopomáhala napĺňaniu účelu existencie katastra. Pokiaľ je nám však známe, aplikačná prax správnych orgánov sa skôr prikláňa k stanovisku, podľa ktorého v konaní o oprave chyby nie je možné posudzovať, či na základe určitej listiny mal alebo nemal byť vykonaný zápis do katastra. Do budúcnosti bude zrejme potrebné, aby zákon výslovne ustanovil podmienky, za ktorých bude správny orgán oprávnený vykonať opravu zápisu do katastra na základe listiny, ktorá nespĺňala podmienky ustanovené platnou právnou úpravou.

Osobitnou kategóriou chýb v katastrálnom operáte sú údaje zapísané do katastra na základe osvedčenia o dedičstve, resp. rozhodnutia o dedičstve, ktoré bolo vyhotovené v nadväznosti na chybné podklady od správneho orgánu spravujúceho kataster nehnuteľností či evidenciu nehnuteľností - táto chybnosť podkladov nemusí byť spôsobená iba činnosťou správneho orgánu, ale môže byť spôsobená aj subjektmi právnych vzťahov k nehnuteľnostiam, ktoré v období rokov 1964 až 1992 nedbali dôsledne na zaznamenania právnych zmien k nehnuteľnosti v evidencii nehnuteľností. V súvislosti s takýmito prípadmi Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že ²⁸⁾ S týmto právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa v plnej miere stotožňujeme.

Ďalším špecifickým prípadom sú situácie, keď na chybný zápis do katastra nadväzujú ďalšie zápisy práv, resp. právne zmeny. Z jedného z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že opravu chýb podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona nemožno vykonať napriek tomu, že v liste vlastníctva nebolo zapísané (záznamom) vlastníctvo v súlade s verejnou listinou alebo inou listinou, ak bolo právo k nehnuteľnosti dotknuté ďalšou právnou zmenou.²⁹⁾V súvislosti s formuláciou ³⁰⁾ si musíme uvedomiť, že nie každý zápis práva do katastra má za následok právnu zmenu.³¹⁾ Je tak otázne, či akýkoľvek zápis do katastra nadväzujúci na chybný zápis bráni možnosti vykonania opravy chyby v katastrálnom operáte alebo len taký na chybu nadväzujúci zápis do katastra, ktorý má za následok aj zmenu práva, alebo ktorý bol vykonaný na základe listiny, ktorá preukazuje nadobudnutie práva originálnym spôsobom. Podľa nášho názoru, by možnosti vykonania opravy chyby v katastrálnom operáte mal brániť len taký na chybu nadväzujúci zápis do katastra, ktorý má za následok zmenu práva, alebo ktorý bol vykonaný na základe listiny, ktorá preukazuje nadobudnutie práva originálnym spôsobom. Aplikačná prax však skôr vníma pod "právnou zmenou" akýkoľvek na chybu nadväzujúci ďalší zápis práva do katastra.

Je potrebné pripustiť, že môže nastať pomerne komplikovaná situácia, keď na určitý nesprávny zápis (napr. zápis práva k nehnuteľnosti) do katastra môže nadväzovať zápis "iba" poznámok, pričom poznámkou sa práva do katastra nezapisujú, a teda v prípade zápisu poznámok nemožno hovoriť o tom, že právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté právnou zmenou. Je otázne, či je v prípade zistenia nesprávneho zápisu práva do katastra možné vymazať na základe rozhodnutia o oprave chyby aj poznámky nadväzujúce na nesprávny zápis práva do katastra.

Do budúcnosti je potrebné, aby sa dogmaticky ujasnil pojem .

V aplikačnej praxi nie sú nijako výnimočné prípady, keď fyzické osoby a právnické osoby adresujú orgánom štátnej správy na úseku katastra (neraz priamo ústrednému orgánu štátnej správy na úseku katastra, t.j. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky) podania formálne označené ako sťažnosť, z ktorých obsahu však vyplýva, že sú fakticky návrhom na opravu chyby v katastrálnom operáte. Máme na mysli podania, v ktorých podávateľ namieta nesprávnosť zápisu v katastri a žiada o urobenie nápravy. Tieto podania neraz obsahujú aj pomerne podrobnú genézu právnych vzťahov k určitej nehnuteľnosti.³²⁾ Takéto podania však nie je možné považovať za sťažnosť a nie je možné ich vybaviť ako sťažnosť, keďže podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov sťažnosťou nie je podanie, ktoré poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené iným právnym predpisom. Označením určitého podania, v ktorom sa namieta nesprávnosť zápisu v katastri, za sťažnosť a jeho adresovanie priamo ústrednému orgánu štátnej správy na úseku katastra sa môže v podstate zbytočne predĺžiť riešenie merita námietky.

Sťažnosť by sa nemala vnímať ani ako osobitný druh opravného prostriedku proti rozhodnutiu príslušného správneho orgánu o oprave chyby či ako ďalší prostriedok na dosiahnutie zmeny zápisu v katastri po právoplatnom zamietnutí návrhu na opravu chyby. Orgán príslušný na prešetrenie sťažnosti by zjavne nebol príslušný nariadiť zrušenie rozhodnutia, proti ktorému sťažnosť smeruje.

Mali sme možnosť vidieť, že de lege ferenda je potrebné formulovať novú, dôkladnejšiu (a možno aj jednoznačnejšiu)³³⁾ právnu úpravu procesu opravy chyby v katastrálnom operáte. V rámci prípravy novej právnej úpravy bude, samozrejme, potrebné dbať aj na vzťah inštitútu opravy chyby k iným inštitútom najmä súkromného práva (a osobitne vo vzťahu k inštitútu materiálnej publicity katastra), ako aj ozrejmiť vzťah inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte k inštitútu sťažnosti a kompetenciám katastrálnej inšpekcie. Ďalej bude potrebné zvážiť, či by nebolo vhodnejšie upraviť osobitne opravu zápisu údajov katastra o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti a osobitne opravu údajov katastra technického charakteru a zvážiť mieru možnosti podania opravných prostriedkov proti rozhodnutiam o oprave chyby v katastrálnom operáte technického charakteru.

Čo sa týka štatistických údajov, v roku 2015 bolo vykonaných 4 075 opráv neformálnym spôsobom, čiže bez vydania rozhodnutia a 4 268 opráv formálnym spôsobom, čiže na základe rozhodnutia o oprave chyby. V roku 2014 bolo vykonaných viac ako 8 000 opráv neformálnym spôsobom a približne 4 300 opráv formálnym spôsobom. V roku 2013 bolo vykonaných viac ako 10 000 opráv neformálnym spôsobom a takmer 5 000 opráv formálnym spôsobom. Môžeme teda konštatovať, že počet vykonaných opráv chýb v katastrálnom operáte postupne klesá. Zároveň možno uviesť, že počet opráv chýb v katastrálnom operáte je v porovnaní s rozsahom údajovej bázy katastra a v porovnaní s ročným počtom zápisov do katastra pomerne nepatrný.