Poistné plnenie a príčinná súvislosť (ZSP 3/2023)

Žalobca a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu na poistenie objektu žalobcu aj pre poistenie požiaru, ktorý nastal na poistenom objekte 14. februára 2016. Poistený poistnú udalosť v súlade s Článkom 7 ods. 2) písm. b) Všeobecných poistných podmienok (VPP) oznámil žalovanému ako pois­titeľovi 15. februára 2016, ktorý po skončení šetrenia tejto poistnej udalosti žalobcovi listom z 20. septembra 2016 oznámil jej ukončenie bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu hrubej nedbanlivosti, ktorej sa mal dopustiť žalobca. Tá mala spočívať v porušení jeho povinnosti podľa Článku 7 ods. 1 písm. f) VPP, a to riadne sa starať o poistené veci, predovšetkým udržiavať ich v dobrom technickom stave, používať ich podľa návodu na obsluhu a údržbu a na účel, na ktorý ich výrobca určil, a tiež odkazom na zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi (ďalej aj "ZoOP"). Žalobca mal porušiť viacero ustanovení obsahujúcich povinnosti pri zabezpečovaní pravidelných preventívnych protipožiarnych prehliadok objektu a jeho zariadení, predovšetkým tie, na ktoré sa odvolávala Správa o výsledku požiarnotechnickej expertízy 26. apríla 2016. Súd prvej inštancie vychádzajúc z § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") uzavrel, že tento dôvod odmietnutia poistného plnenia sa nemôže meniť. Výsledkom Správy o výsledku požiarnotechnickej expertízy bolo, že príčina požiaru bola nezistená. Aj keď sa v rámci zisťovania príčin vzniku požiaru v expertíznej správe konštatovali viaceré nedostatky (zvlášť nevypracovaním a nevedením dokumentácie na úseku ochrany pred požiarmi), porušenie žiadnej z nich nebolo podľa súdu prvej inštancie príčinou vzniku poruchy s následkom vzniku požiaru. Príčina vzniku požiaru nebola zistená. Žalobca teda neporušil svoju povinnosť starať sa o poistenú nehnuteľnosť a udržiavať ju v dobrom technickom stave.

Keďže dôvod odmietnutia poistného plnenia sa nemôže dodatočne meniť a žalovaný ako dôvod odmietnutia poistného plnenia uviedol hrubú nedbanlivosť, ktorá spočívala v porušení povinnosti riadne sa starať o poistené veci a udržiavať ich v dobrom technickom stave a používať ich podľa návodu na obsluhu, súd prvej inštancie ďalšiu argumentáciu žalovaného (podľa ktorej bola daná existencia výluky poistenia z dôvodu nesplnenia si povinnosti žalobcu ako poisteného podľa Článku 7 ods. 1 písm. a) VPP, a to povinnosť odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávania poistenia ako aj zmeny poistenia) vyhodnotil ako právne irelevantnú. Naviac, výpoveďou svedka bolo preukázané, že žalovaný prostredníctvom svojho sprostredkovateľa pristúpil k uzatvoreniu poistnej zmluvy po obhliadke objektu a aj po jeho zobrazení prostredníctvom získaných fotografií z obhliadky. Súd prvej inštancie bol názoru, že ak pri uzavretí poistnej zmluvy malo ísť zo strany žalobcu o uvedenie nepravdivých informácií, formulárové tlačivo by muselo obsahovať podrobnejšiu a nielen všeobecnú špecifikáciu inštalovaných zariadení, ktoré by znamenali poistné riziko, čo sa ale v danom prípade nestalo.

Vo veci odvolacej námietky, že nehnuteľnosť, resp. jej časť nebola spôsobilým predmetom poistenia (kotolňa, drevená prístavba), odvolací súd poukázal na vykonané dokazovanie, podľa ktorého poistná zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená prostredníctvom poistného agenta, ktorý ako svedok pred súdom uviedol, že žalobca mal záujem o poistenie chaty, že mu predložil návrh poistnej zmluvy, tento sa odsúhlasil, podpísal, predložil žalovanému, ktorý vydal certifikát o uzavretí zmluvy, pričom žalovaný disponoval aj fotografickou dokumentáciou ohľadne objektu poistenia. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade bolo rozhodujúce preukázanie toho, čo bolo predložené žalovanému ako strane, ktorá uzatvára poistnú zmluvu v čase jej uzatvárania, na základe čoho žalovaný pristúpil k uzatvoreniu poistnej zmluvy.

Podľa odvolacieho súdu poistiteľ môže odmietnuť poskytnúť poistné plnenie, prípadne uplatniť výluku, len za predpokladu, ak vedomé alebo teda nedbanlivé porušenie povinnosti má podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti (bez toho by zrejme k poistnej udalosti nebolo došlo, alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistenej udalosti). K tomu, či žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie, či nešlo o porušenie jeho povinností, okresný súd vykonal dokazovanie správou Požiarno-technického a expertízneho ústavu Ministerstva vnútra SR, Bratislava z 29. apríla 2016 o výsledku požiarnotechnickej expertízy k prípadu požiaru, z ktorej vyplynulo, že: "V rámci zisťovania príčiny vzniku predmetného požiaru nebolo možné preukázať príčinnú súvislosť medzi uvedenými nedostatkami a vznikom požiaru, nakoľko príčina vzniku požiaru je nezistená." Nebolo tak možné uzavrieť, že v expertíze popísané nedostatky mali vplyv na vznik poistnej udalosti, teda nebol splnený zákonný predpoklad pre odmietnutie poistenia a ani predpoklad vyplývajúci z VPP, pretože otázky dodržania, či nedodržania príslušných bezpečnostných technických predpisov, bolo potrebné posudzovať práve vo väzbe na to, či tu existovala príčinná súvislosť medzi zistenými nedostatkami a vznikom požiaru, čo preukázané nebolo.