Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Menia súdy pravidlá o príčinnej súvislosti?
Príčinná súvislosti v práve patrí medzi témy, na ktoré náuka dlho hľadá odpovede, no zdá sa, že neposkytuje uspokojivé riešenia. Už Š. Luby pred mnohými rokmi upozorňoval, že právna veda svojimi konštrukciami prax skôr poplietla, ako by jej pomohla.1) Novšia literatúra sa o príčinnosti ako filozofickej kategórii ani nezmieňuje a zložitosť skutkovej podstaty zodpovednosti za škodu výhradne vidí v rozhodovaní súdov.2) Právna prax zasa svoju úlohu vníma pragmaticky a skúmanie príčinnej súvislosti vidí v postupe, kde "... je potrebné vyňať škodu z jej všeobecnej súvislosti a skúmať ju izolovane, len z hľadiska jej príčin. Pretože príčinná súvislosť je prírodnou a spoločenskou zákonitosťou, pôjde o hľadanie javu, ktorý škodu vyvolal. Z celého reťazca všeobecnej príčinnej súvislosti (každý jav má svoju príčinu, zároveň je však príčinou iného javu) je treba sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu."3)
Menia súdy pravidlá o príčinnej súvislosti?
doc. JUDr.
Anton
Dulak
PhD.
I.
Pri úvahe o tom, či príčinnú súvislosť treba chápať ako skutkovú (quaestio facti) alebo právnu otázku (quaestio iuris), sa po dlhé roky ustálila predstava, že ide o otázku skutkovú Už povojnová civilistika považovala za správne, ak sa prax pridržiava toho, že príčinná súvislosť je vyslovene skutkovou otázkou.4)V praxi to znamená, že súd sa po zistení škody zameriava na to, či medzi skutočnosťami, ktoré škode predchádzajú, je protiprávny úkon, prípadne určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť alebo iná skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti sa skúma, ktorá zo skutočností bola príčinou vzniku škody; príčinou škody môže byť taká skutočnosť, bez ktorej by následok nenastal (
conditio sine qua non
).Napriek nemennosti zákonom vymedzených predpokladov zodpovednosti za škodu možno pozorovať, že posudzovanie povahy príčinnej súvislosti prechádza zmenami. Príkladom môže byť rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia považoval za potrebné rozlišovať dve fázy - v prvej sa má zisťovať, či protiprávny úkon škodcu a vzniknutá škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku - túto časť súd nazýva otázkou "skutkových zjištění", ktoré je potrebné preukázať Od tejto fázy sa odlišuje tzv právne posúdenie príčinnej súvislosti, ktorým sa rozumie posudzovanie, medzi akými skutkovými okolnosťami sa má ich existencia zisťovať.5)
Podobnú argumentáciu možno nájsť aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa súdu, otázka príčinnej súvislosti je vo svojom základe skutkovou otázkou, ...
"vymedzenie toho, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou tejto ujmy) má byť príčinná súvislosť zisťovaná, je ale nepochybne posúdením právnym."
Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná, a práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť.6)Viac v prospech právneho posudzovania príčinnosti vyznieva argumentácia Najvyššieho súdu ČR v rozsudku z roku 2009. V rozhodnutí sa uvádza, že
"... otázka příčinné souvislosti mezi určitým protiprávním úkonem a konkrétní škodou je sice v prvé řadě otázkou skutkovou, přičemž soud zjišťuje její existenci,
nicméně závěr, zda v konkrétním případě je či není dána příčinná souvislost, je současně otázkou právní,
[zvýraznil autor] neboť soud tak činí závěr o existenci jednoho z předpokladů odpovědnosti za škodu".
Najvyšší nenechal na pochybnostiach, že "... tento právní závěr je samozřejmě závislý na skutkovém zjištění".7)II.
Skutkové skúmanie príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu predpokladá teda posúdenie, či v danom prípade existuje medzi konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) a konkrétnou škodou vzťah príčiny a následku (kauzálny nexus). Škodu pritom treba izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina škodu vyvolala. Má sa za to, že príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodná udalosť
skutočne
spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide (R 7/1992).Keďže najdôležitejším sprievodným javom kauzality je časový posun vzniku následku, na súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou preukazuje najmä čas, kedy ku škodnej udalosti došlo. Časové hľadisko však nie je rozhodujúcim a jediným kritériom, pretože škoda môže byť následkom škodnej udalosti aj keď nevznikla v čase škodnej udalosti, ale neskôr. Časovú súvislosti tak nemožno stotožniť s príčinnou súvislosťou (R 7/1992). Rozhodujúcou je
iba vecná súvislosť
8) príčiny a následku; časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992).Zisťovanie vecnej stránky príčiny a následku je komplikovaným procesom poznávania a hodnotenia javov. Vzhľadom na to, že príčinná súvislosť je prírodnou aj spoločenskou zákonitosťou, ide o hľadanie javu, ktorý škodu vyvolal. Vychádza sa pritom z poznania, že v postupnom slede javov je každá príčina sama osebe následkom niečoho a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Z celého tohto reťazca všeobecnej príčinnej súvislosti treba sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. V rámci právneho posúdenia príčinnej súvislosti sa stanovuje, medzi akými skutkovými okolnosťami sa má existencia kauzality zisťovať.9) Keďže sa deklaruje, že zodpovednosť nie je závislá na neobmedzenej kauzalite10), dôležité sú znaky, ktoré si súdna prax vymedzila ako kritériá na zisťovanie existencie príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnosťou konania, resp následku.
Zisťovanie príčinnej súvislosti predpokladá v prvom rade určitú klasifikáciu príčin. Vyplýva to zo skutočnosti, že každý následok má obvykle niekoľko vzájomne súvisiacich príčin a každá príčina môže mať niekoľko vzájomne súvisiacich následkov. Pre určenie zodpovednosti nie všetky vzájomne súvisiace príčiny majú rovnaký význam. Podľa Ústavného súdu ČR, niektoré z nich sú dôležité, hlavné a pre určitý následok
rozhodujúce
, iné sú menej významné, ale pre určitý výsledok
nutné
, ďalšie sú podružné, pre následok
nevýznamné.
11)Často sa tiež zdôrazňuje, že príčina vzniku škody musí byť
podstatná, značná
12), resp.
dovršujúca.
13) Posúdenie, ktoré príčiny sú hlavné (podstatné, dovršujúce) a ktoré sú podružné, je vecou hodnotenia všetkých okolností konkrétneho prípadu.Ďalším určujúcim znakom kauzality je
prepojenosť
príčin, ak je príčin viac, a z časového hľadiska pôsobia buď súbežne, alebo následne bez toho, aby sa časovo prekrývali. V takom prípade je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku škody tak prepojený (prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako násled
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Súkromné právo 6/2016
