Posudzovanie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia zabezpečujúceho právo priechodu (ZSP 14/2023)

§ 324 a nasl. Civilného sporového poriadku

Účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť rýchlu a účinnú ochranu, pričom jedným z možných návrhov je aj návrh na uloženie povinnosti niečo konať alebo niečo strpieť. Predpokladom jeho nariadenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje ochrana. Zo samotnej podstaty spravodlivého procesu – zásady kontradiktórnosti konania, vyplýva pre súd povinnosť doručovať vyjadrenie protistrane aj nad rámec zákonnej úpravy. Základným nástrojom kontradiktórnosti civilného procesu je pojednávanie, na ktorom dochádza ku konfrontácii skutkových tvrdení a právnych názorov strán sporu.

Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 406/2023 – upravený na publikačné účely.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. júna 2023 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o zamietnutí jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Napadnuté uznesenie navrhuje zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

2. Sťažovateľ sa návrhom z decembra 2022 proti žalovanému domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým mu bude uložené strpieť prechod a prejazd sťažovateľa a zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu sťažiť alebo znemožniť prejazd a prechod sťažovateľa cez pozemok vo vlastníctve žalovaného, a to v časti vyznačenej na katastrom overenom geometrickom pláne. Okrem toho žalovanému žiadal uložiť, aby mu umožnil pripojenie na odber elektriny na jej odbernom mieste. Týchto práv sa sťažovateľ domáhal v prospech svojho skladu a pozemkov, ktoré nadobudol v roku 1996 od štátneho podniku, keď v kúpnej zmluve bolo zriadené aj vecné bremeno k pozemku. K omylu v označení pozemku podľa sťažovateľa došlo tak, že sporná parcela bola z inej parcely odčlenená tesne pred uzavretím zmluvy v roku 1996. Uviedol, že prístupovú cestu približne s výmerou 250 m² časti parcely s výmerou 2 163 m² užíval od roku 1996, a tak je táto časť aj vyznačená na geometrickom pláne. Preto sa so žalovaným snažil dohodnúť, k čomu však nedošlo. Žalovaný mu však prejazd znemožnil postavením žeriavu a aj ho na jeho odbernom mieste odpojil od elektriny.

3. Okresný súd uznesením z 13. januára 2023 návrh sťažovateľa zamietol. Podľa okresného súdu z geometrického plánu nevyplýva výmera rozsahu povinnosti žalovaného vo štvorcových metroch, a ak uložená povinnosť má postihnúť iba časť parcely, musí to vyplývať z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nestačí znázornenie na geometrickom pláne iba čiarami. Inak by žalovanému mohla byť uložená povinnosť nad nevyhnutnú mieru. Okrem toho sťažovateľ k návrhu nepripojil originál alebo overenú kópiu geometrického plánu, čo vylučuje, aby sa takýto plán stal neoddeliteľnou prílohou uznesenia. Podľa okresného súdu ide o vzťah vlastníka stavby bez prístupu k verejnej komunikácii (sťažovateľa) a vlastníka priľahlého pozemku (žalovanej) podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje zriadenie vecného bremena len za náhradu. Ak sťažovateľ mieni dosiahnuť prístup neodkladným opatrením, obchádza § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o pripojenie k elektrine, okresný súd uviedol, že sťažovateľ neodôvodnil hrozbu bezprostrednej ujmy.

4. Sťažovateľ sa proti tomuto uzneseniu okresného súdu odvolal. Poukázal na to, že návrh podával elektronicky, no geometrický plán nebolo možné zaručene konvertovať. Neobstojí tvrdenie, že vecné bremeno k časti pozemku musí byť označené výmerou v metroch štvorcových, keďže vecné bremeno (ak sa netýka celého pozemku) sa vyznačí v grafickej časti geometrického plánu prerušovanou čiarou. K odvolaniu predložil aj originál geometrického plánu. Okrem toho nešlo o obchádzanie zákona, keďže okresný súd mu mohol uložiť povinnosť podať žalobu o zriadenie vecného bremena a konanie o takejto žalobe nevylučuje nariadenie neodkladného opatrenia. Čo sa týka zamietnutia návrhu sčasti o umožnenie pripojenia k odberu elektriny, sťažovateľ odkázal na svoj návrh, v ktorom uviedol, že v stavbe prevádzkuje sklad, a preto musí byť zrejmé, že odpojením od elektriny mu v prevádzke hrozí ujma a vybudovanie novej prípojky trvá šesť mesiacov a stojí 30 až 40 tisíc eur. Zároveň namietol, že okresný súd nevyhodnotil všetky dôkazy, konkrétne fotografie zachytávajúce odstraňovanie asfaltu žalovaným z časti komunikácie, ktorú užíva.

5. Krajský súd ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Stotožnil sa s jeho odôvodnením. Okrem toho zohľadnil tvrdenia žalovaného z vyjadrenia k odvolaniu sťažovateľa, keď bol toho názoru, že návrh sťažovateľa bol podaný ako samostatná žaloba. Zvýraznil, že sťažovateľ sa svojho práva domáhal už skôr návrhom na potvrdenie vydržania práva, no tento jeho návrh bol uznesením