Vplyv zániku strany (účastníka konania) na rozhodnutie o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení alebo majú tieto opatrenia osobný charakter?

Na ďalších riadkoch sa pokúsime analyzovať zaujímavý aspekt súčasnej právnej úpravy neodkladných a zabezpečovacích opatrení, ktoré od 1. júla 2016 nahradili inštitút predbežných opatrení, ku ktorému sa dosiaľ žiadna aktuálna publikácia, a to či už monografická¹⁾ alebo komentárová²⁾, týkajúca sa civilného procesu, bližšie nevyjadrila. Vyplýva to zrejme z toho, že právna verejnosť vnímala právnu úpravu tohto inštitútu pred účinnosťou zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP") ako dostatočnú, a to aj napriek tomu, že v minulosti už bolo možné zaregistrovať náznaky otázok týkajúcich sa ich charakteru.

Účelom tohto príspevku nebude komplexná analýza inštitútu neodkladných a zabezpečovacích opatrení, čo pochopiteľne vzhľadom na jeho limitovaný rozsah ani nie je možné a ani potrebné. Radi by sme však poukázali, podľa nášho názoru, na vákuum právnej úpravy inštitútu neodkladných a zabezpečovacích opatrení a rozprúdili tak k uvedenej problematike odbornú diskusiu, ktorá by dala na dané vákuum odpoveď.

Hneď na úvod si dovoľujeme čitateľa upozorniť, že závery a úvahy, ktoré sa v tomto článku vzťahujú na pojem "neodkladné opatrenie" sú v zásade aplikovateľné aj na zabezpečovacie opatrenie, ak v jeho texte nie je uvedené inak.

Pojem "Predbežné opatrenie" je pritom v texte príspevku použitý len v záujme dodržania pôvodnej zákonnej terminológie, keďže Civilný sporový poriadok už tento termín nepozná. Obsah, účel a účinky predbežného opatrenia sú však zhodné s inštitútom neodkladných opatrení podľa Civilného sporového poriadku. Tam, kde sa v texte článku uvádzajú pojmy "strana", "žalobca" a "žalovaný", rozumejú sa nimi aj ekvivalentné termíny "navrhovateľ", odporca" a "účastník konania" v terminológii zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj "CMP"), ak nie je v texte príspevku výslovne uvedené.³⁾

Ako už naznačuje názov tohto príspevku, na podklade reálneho prípadu z praxe sa v ňom budeme zaoberať vplyvom úmrtia a aj zániku strany sporu podľa Civilného sporového poriadku (účastníka konania v mimosporovom konaní), ktorým bola právoplatným súdnym rozhodnutím o neodkladnom opatrení uložená určitá povinnosť alebo obmedzenie na právach.

V tomto článku máme zámer skúmať, či vzhľadom na platnú právnu úpravu možno bez ďalšieho ustanovenia Civilného sporového poriadku o záväznosti rozsudku aplikovať aj na neodkladné opatrenia alebo či tieto majú výlučne osobný charakter, a teda sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé na ich vylúčenie zo všeobecného princípu procesného nástupníctva v civilnom konaní.

Hoci pojem osobný charakter neodkladného (predtým predbežného) opatrenia sa v odbornej literatúre ani judikatúre osobitne nespomína, na účely tohto príspevku pôjde o kľúčový pojem. Žiada sa preto hneď na úvod vysvetliť, čo si pod týmto termínom v kontexte našich myšlienkových pochodov vysvetľujeme. budeme na účely tohto článku rozumieť záväznosť právnych účinkov vyplývajúcich z rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení len vo vzťahu k určitému povinnému subjektu, ktorý má osobitné postavenie alebo status⁴⁾ alebo ktorého konanie bolo dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti považujeme za potrebné hneď v úvode príspevku zdôrazniť, že na právne závery formulované v ďalšom texte nebude mať, podľa nášho názoru, vplyv skutočnosť, či pôjde o neodkladné opatrenie nariadené v sporovom alebo mimosporovom konaní.

Skutkový stav modelového prípadu, vychádzajúceho z praxe, na základe analýzy ktorého chceme formulovať náš názor, bol nasledovný. Na okresnom súde sa ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej aj "OSP") medzi žalobcom a žalovaným viedol niekoľko rokov spor o zaplatenie finančnej sumy. Právne dôvody tejto žaloby sú na účely tohto príspevku irelevantné. Navrhovateľ podal v rámci prebiehajúceho súdneho konania návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia stotožnil, keďže mal za preukázané, že žalobca osvedčil obavu, že by súdny výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený, pretože Na podklade takto osvedčenej obavy o súdny výkon rozhodnutia bolo voči žalovanému okresným súdom nariadené predbežné opatrenie. Ním bola žalovanému ako účastníkovi konania v merite veci, a zároveň vlastníkovi nehnuteľností uložená povinnosť (podrobne špecifikovanými)(na účely ďalšieho textu aj "Predbežné opatrenie").

Takýchto prípadov je na všeobecných súdoch mnoho, takže v súdnej praxi ide o pomerne bežnú procesnú situáciu. Žalovaný sa v našom prípade voči nariadenému Predbežnému opatreniu neodvolal⁵⁾, v dôsledku čoho toto rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť. Takýto stav pretrvával niekoľko rokov, no počas prvostupňového konania odporca zomrel.

Zákonný dedič, ktorý následne po ukončení dedičského konania nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosti postihnuté Predbežným opatrením a ktorý sa z titulu univerzálnej sukcesie zároveň stal aj jedným z účastníkov konania na strane pôvodného žalovaného v konaní o zaplatenie pohľadávky (t.j. vo veci samej), podal na príslušnom súde návrh na zrušenie Predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 2 OSP. Tento návrh sa opieral najmä o právnu argumentáciu. Navyše, k univerzálnej sukcesii došlo v dôsledku skutočnosti nezávislej od vôle dedičov.

Keďže v Civilnom sporovom poriadku (a podobne to bolo aj za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) absentuje ustanovenie o zániku či zrušení neodkladného opatrenia (v terminológii Občianskeho súdneho poriadku predbežného opatrenia) smrťou strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, jediným právne dostupným prostriedkom nápravy uvedenej situácie je v "novom" režime Civilného sporového poriadku podanie návrhu na z dôvodu, že .

Po smrti pôvodného žalovaného totiž, podľa tvrdení jeho dediča, odpadol právny záujem na dočasnom zabezpečení právnych vzťahov medzi žalobcom a pôvodným žalovaným, resp. na zabezpečení budúceho výkonu rozhodnutia, pretože vznikla nová hmotnoprávna situácia vo vzťahoch medzi účastníkmi konania, ktorá robí Predbežné opatrenie nadbytočným. Obava žalobcu o možný prevod nehnuteľností za účelom "zbavenia sa majetku" kvôli existencii predmetného sporu tak už vzhľadom na novú skutočnosť (smrť pôvodného žalovaného) nebola, podľa názoru jeho dediča, opodstatnená. Táto obava bola totiž v danom prípade v čase podania návrhu na nariadenie Predbežného opatrenia odôvodnená previesť predmetné nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že tento úmysel pôvodného žalovaného nijako nezaväzoval jeho dedičov a nemohol im byť ani pričítaný, nemohla byť táto skutočnosť podľa dediča v konaní o zrušenie Predbežného opatrenia (jedného zo žalovaných vo veci samej) dôvodom na obmedzenie vlastníckeho práva za rovnakých okolností, aké existovali v čase podania návrhu na nariadenie Predbežného opatrenia.

Prvostupňový súd návrh na zrušenie Predbežného opatrenia a odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil. Oba všeobecné súdy svoje rozhodnutia odôvodnili v zásade ustanovením § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len "OZ") a ustanovením § 107 ods. 3 OSP, ktoré sa podľa nich vzťahuje aj na právne nástupníctvo v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo mimochodom ukončené právoplatným rozhodnutím súdu o nariadení Predbežného opatrenia ešte v čase existencie pôvodného účastníka konania. Súdy len veľmi abstraktne a stručne skonštatovali, že " "

Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí na argumenty odvolateľa týkajúce sa výlučne osobného charakteru Predbežného opatrenia len stroho a formalisticky uviedol, že ⁶⁾.

Výklad práva, ktorý v nami načrtnutej veci zaujali oba všeobecné súdy, podľa nás, už na prvý pohľad smeruje k absurdným dôsledkom. Vedie totiž k u­kla­daniu povinností účastníkom, ktorí nielenže nijako nezapríčinili nariadenie Predbežného opatrenia, ale ktorí sa všetci ani nestali vlastníkmi majetku, na ktorý sa súdom vydaný zákaz vzťahuje. Nie všetci dedičia sa totiž stali aj vlastníkmi Predbežným opatrením zabezpečených nehnuteľností.

Vzhľadom na skutočnosť, že v načrtnutej veci vznikla zaujímavá právna otázka o samotnom charaktere neodkladného (predtým predbežného) opatrenia a vplyve smrti, resp. zániku účastníka konania na jeho ďalšiu existenciu (t.j. jeho právnu záväznosť voči všetkým právnym nástupcom žalovaného), žiadalo by sa zo strany konajúcich súdov, aby svoje rozhodnutia podrobnejšie odôvodnili v kontexte uplatnenej právnej argumentácie.⁷⁾ Je na škodu veci, keď sa nevyriešené právne otázky aj na súdoch nižšieho stupňa rozhodujú úplne bez vysvetlenia sudcovských myšlienkových pochodov, najmä ak ide o riešenie takých otázok, ktoré nie sú výslovne upravené v zákone, judikatúre, ani právnej teórii. Jednou z úloh súdnictva je pritom vypĺňať medzery v práve.

Naším zámerom však nie je podrobiť naznačené závery všeobecných súdov bezvýhradnej, nekonštruktívnej a subjektívnej kritike, pretože vychádzajúc z právneho stavu platného v čase ich rozhodovania, iné procesné normy (§ 77 ods. 2 a § 107 ods. 3 OSP) ani aplikovať nemohli. Na druhej strane však všeobecné súdy nevyužili ponúkajúci sa priestor, aby v danej skutkovej a procesnej situácii poskytli dostatočný a presvedčivý výklad týchto právnych noriem. Pre úplnosť dodávame, že § 334 CSP⁸⁾ o zrušení neodkladného opatrenia je takmer identický s § 77 ods. 2 OSP a podobne je aj § 63 ods. 2 CSP⁹⁾ takmer totožný s § 107 ods. 3 OSP. Zákonodarca tak v zásade prevzal dôvody zániku a zrušenia predbežného opatrenia z právnej úpravy zakotvenej v Občianskom súdnom poriadku.¹⁰⁾

Nepochybujeme totiž o tom, že nejde o ojedinelý prípad, keď subjekt, voči ktorému bolo neodkladné opatrenie nariadené, zanikne a do jeho postavenia vstúpi iný subjekt, prípadne sa zmení osoba, ktorá je nositeľom práv, s realizáciou ktorých je nariadené neodkladné opatrenie.¹¹⁾

Uplatnenie zásady hmotného práva, prameniacej z ustanovenia § 460 OZ, o právnom vstupe dediča do hmotnoprávneho postavenia poručiteľa k momentu jeho smrti, s využitím ktorého rozhodovali súdy o návrhu na zrušenie Predbežného opatrenia, . Na dediča prechádzajú v zmysle uvedeného ustanovenia aktíva a pasíva poručiteľa ako majetkové hodnoty, nie ako procesné vzťahy, z čoho následne vyplýva, že . Taktiež možno poukázať na to, že záväzkový vzťah pretrváva aj po smrti subjektu len na základe výslovného zákonného ustanovenia (§ 579 ods. 1 OZ); právne nástupníctvo vo vecnoprávnych vzťahoch sa pritom výslovne odvíja od ustanovenia § 132 OZ.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že sa tým len uzatvára okruh hmotnoprávnych vzťahov s možným právnym nástupníctvom spojených so zánikom subjektu.

Procesné nástupníctvo počas prebiehajúceho súdneho konania upravujú len ustanovenia § 63 až 65, resp. § 79 a § 80 CSP (do 30. júna 2016 išlo o § 92 a § 107 OSP), pričom procesné nástupníctvo je výslovne naviazané na sporné hmotnoprávne vzťahy. Na už judikované právne vzťahy (subjektívne hľadisko právnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia) zákonodarca na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku už v Civilnom sporovom poriadku výslovne pamätal (pozri časť III tohto príspevku). Právna teória uvádza, že v takom prípade je určujúci hmotnoprávny vzťah, ktorý právoplatným rozhodnutím nadobudol vyššiu kvalitu, resp. vlastnosť poskytnutej právnej ochrany štátom. Č