Povinnosť osobného výkonu funkcie člena predstavenstva akciovej spoločnosti

Podľa ustanovení § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka je mandatár povinný postupovať pri zariaďovaní záležitostí s odbornou starostlivosťou. Tu vyvstáva otázka, . Český obchodný zákonník výslovne zakotvil povinnosť osobného konania členov štatutárnych orgánov v ustanoveniach § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka. Osobne sa domnievam, že nie je možné, aby sa člen predstavenstva nechal zastúpiť napríklad pri zasadaní predstavenstva inou osobou, pretože ide o výkon jeho funkcie, na ktorú bol riadne zvolený, a nejde o právny úkon (napr. uzavretie zmluvy, rokovanie s investormi, obchodnými partnermi a pod.), na ktorý sa môže nechať zastúpiť v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Domnievam sa, že mnou produkované závery sú v súlade aj s ustanoveniami o mandátnej zmluve, podľa ktorej je mandatár povinný zariadiť záležitosti osobne. Zastávam názor, že pôsobnosť členov predstavenstva dovnútra spoločnosti nemožno preniesť na iné osoby, ale naopak smerom navonok možno ju preniesť aj na iné subjekty, čo potvrdzuje aj inštitút prokúry.

¹⁾

Osobne sa stotožňujem s predmetným rozhodnutím, pretože obchodný register je verejne prístupný tretím osobám, bez ohľadu či sú v záväzkovom vzťahu so spoločnosťou alebo nie, čím je zabezpečená formálna publicita. Ak v čase uskutočnenia právneho úkonu bolo konanie predstavenstva zapísané v Obchodnom registri tak, že na prevod nehnuteľného majetku je potrebný súhlas všetkých členov predstavenstva, nemôže byť platným taký úkon, ktorý takéto kritérium nespĺňa. Nemožno sa v takomto prípade brániť ani ochranou dobrej viery tretích osôb, pretože údaje o spôsobe konania členov predstavenstva boli verejne prístupné v Obchodnom registri. Rovnaký názor zaujal aj Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 29 Cdo/695/2000 z 12. júna 2001, ktoré je podľa môjho názoru analogicky použiteľné aj na konanie členov predstavenstva. Podľa Najvyššieho súdu ČR ²⁾

Oba súdy dospeli k zhodnému názoru, že nedostatok spôsobu konania štatutárneho orgánu spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Medzičasom bolo publikované diametrálne odlišné rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 25. februára 2009, s