Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Pravidlá určovania náhrady trov právneho zastúpenia v obchodnej arbitráži na Slovensku
Tento článok je pokračovaním článku Náhrada trov právneho zastúpenia v obchodnej arbitráži - nastal čas na zmenu prístupu na Slovenku,2) v ktorom boli načrtnuté jednotlivé koncepty priznávania trov právneho zastúpenia v obchodnej arbitráži, pričom bolo zároveň poukázané na postup, ktorý by sa mal aplikovať v prípade, ak je miestom rozhodcovského konania Slovenská republika. Konkrétne pravidlá pri určovaní náhrady trov právneho zastúpenia však neboli bližšie analyzované. Z toho dôvodu tento článok dopĺňa už spomenutý článok o uvedenú problematiku.
PRAVIDLÁ URČOVANIA NÁHRADY TROV PRÁVNEHO ZASTÚPENIA V OBCHODNEJ ARBITRÁŽI NA SLOVENSKU
JUDr.
Michal
Hrušovský
Advokát, Ernst & Young Law s. r. o., Lektor a externý doktorand, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Podpredseda občianskeho združenia Spoločnosť na podporu rozhodcovského konania
JUDr.
Pavel
Lacko
LL.M.
Advokát, Interný doktorand, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Predseda občianskeho združenia Spoločnosť na podporu rozhodcovského konania
1. Úvod
V súčasnosti1) v medzinárodnej obchodnej arbitráži neexistuje jednotný štandard, ako by mali rozhodcovské súdy postupovať pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia, a to aj napriek tomu, že väčšia právna istota by v tejto oblasti bola vhodná2) a potrebná.3) Trovy právneho zastúpenia totiž môžu dosiahnuť vysoké sumy.4)
2. Rozhodné právo a úprava v zmysle slovenského práva
Čo sa týka otázky rozhodného práva, rozhodcovské súdy bežne rozhodujú o priznaní náhrady trov konania bez úvahy o tom, aké právo sa má na uvedené rozhodnutie aplikovať.5) Rozhodcovský súd štandardne priamo pristupuje k otázke vyriešenia náhrady trov právneho zastúpenia bez toho, aby sa osobitne zaoberal otázkou rozhodného práva.
Pokiaľ však k otázke určenia príslušného rozhodného práva dôjde, sú malé pochybnosti o tom, že by sa malo aplikovať
procesné právo rozhodcovského konania (v zásade právo určené podľa miesta rozhodcovského konania)
.6)Ak sa miesto rozhodcovského konania nachádza v Slovenskej republike, na určenie postupu pri určovaní výšky náhrady trov právneho zastúpenia by sa mal aplikovať zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj "ZoRK").
ZoRK sa otázkou trov zaoberá len veľmi stroho. Trovy právneho zastúpenia sú v zákone regulované len na dvoch miestach. V § 34 ods. 4 ZoRK je uvedené, že: "
Výroková časť
okrem výroku vo veci samej
obsahuje aj údaj o výške trov
rozhodcovského konania..."
Okrem toho je v § 29 ZoRK uvedené: "
Ak rozhodcovský súd neurčil inak, trovy rozhodcovského konania sú najmä
hotové výdavky účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov, trovy na vykonanie dôkazov, poplatky za rozhodcovské konanie, odmena rozhodcovského súdu a jeho hotové výdavky, odmena znalca, odmena tlmočníka a
odmena za zastupovanie.
"Z uvedenej všeobecne záväznej regulácie teda vyplýva len to, že (i) rozhodcovský súd by mal o trovách právneho zastúpenia rozhodnúť v rozhodcovskom rozsudku, a to, že (ii) rozhodcovský súd má v otázke priznávania náhrady trov veľkú mieru diskrécie (keďže odmena za zastupovanie tvorí trovy rozhodcovského konania len v prípade, ak rozhodcovský súd neurčil inak).
V tejto súvislosti je zároveň potrebné zdôrazniť, že na otázku trov právneho zastúpenia nie je možné subsidiárne použiť všeobecný predpis o konaní pred súdmi [t.j. zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj "CSP")].7) Zároveň by sa pri určovaní výšky náhrady trov právneho zastúpenia nemala aplikovať ani vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.8)
Veľká miera úvahy pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia však neznamená, že takéto rozhodovanie by malo byť svojvoľné alebo neodôvodnené. V nasledujúcom texte sa teda pokúsime načrtnúť postup pri určovaní náhrady trov právneho zastúpenia.
3. Dohoda strán
Najvhodnejší spôsob, ako zabezpečiť predvídateľnosť pri určovaní náhrady trov právneho zastúpenia, je ustanoviť tento postup prostredníctvom dohody strán. Neexistuje dôvod, prečo by rozhodcovský súd nemal takúto dohodu pri rozhodovaní rešpektovať.9) Dohoda týkajúca sa priznávania trov právneho zastúpenia môže byť inkorporovaná buď priamo v rozhodcovskej doložke, alebo môže vzniknúť aj počas rozhodcovského konania, ideálne v jeho úvodnej časti.
V praxi však málokedy dochádza k takejto dohode.10) Dôvody nie sú jednoznačné, no najčastejšie sa spomína (i) nízka dôležitosť, ktorú zmluvné strany a ich právni zástupcovia priraďujú otázke náhrady trov právneho zastúpenia v čase uzatvárania zmluvy (a rozhodcovskej doložky)11), a (ii) neochota sporových strán dosiahnuť akúkoľvek dohodu v prípade, ak u
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Súkromné právo 5/2018
