Právna zodpovednosť člena dozornej rady

Byť členom dozornej rady v obchodnej spoločnosti sa považuje v niektorých prípadoch len za formálnu, prípadne čestnú funkciu. Pôsobenie kompetentných odborníkov v dozornej rade by však malo mať predovšetkým za cieľ zodpovedné plnenie dozorných a kontrolných úloh.

Motiváciou na dôsledný výkon funkcie by u členov nemala byť len finančná stránka, ale aj obava z vyvodenia prísnej zodpovednosti za porušenie svojich povinností.

V článku sa budem zaoberať právnou zodpovednosťou členov dozornej rady podľa slovenského obchodného práva. Slovné spojenie právna zodpovednosť chápem v extenzívnom zmysle a preto pod jeho obsah zaraďujem nielen zodpovednosť za škodu, ale aj zodpovednosť za porušenie povinností, pri ktorých nemusí byť následkom vzniknutá škoda. Sankciou za porušenie primárnej právnej povinnosti je teda podľa mňa nastúpenie právnej zodpovednosti v podobe vzniku novej sankčnej povinnosti - povinnosti nahradiť vzniknutú škodu prípadne povinnosť strpieť zníženie odmeny alebo zbavenie funkcie. Úmyselne sa nebudem venovať trestnoprávnej zodpovednosti členov dozornej rady, keďže tá by vyžadovala samostatné spracovanie.

Zriadenie dozornej rady (ďalej aj "rady") je podľa slovenského obchodného práva obligatórne u akciových spoločností. V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným sa však rada zriaďuje len v prípade, ak tak určuje spoločenská zmluva. Výhodou jej zriadenia sú predovšetkým prípady, keď je v spoločnosti viac spoločníkov a vzťahy v spoločnosti s ručením obmedzeným sú menej prehľadné. Podľa môjho názoru by však jej zriadenie bolo výhodné rovnako aj v prípade, keď stupeň dôvery medzi spoločníkmi absentuje od začiatku alebo nastane v priebehu podnikania a vhodnejším riešením pre spoločníka by nebolo "opustenie" spoločnosti. Samotné vytvorenie dozornej rady však bezpochyby nenaplní samotný účel tohto orgánu. Zmysel každého orgánu v obchodnej spoločnosti je naplnený až dostatočnými kompetenciami a predovšetkým kvalitou jeho "personálneho vybavenia." V prípade neadekvátneho plnenia funkcie by mala nasledovať primeraná sankcia, ktorá by nemala pôsobiť len ex post v pozícii "trestu," ale aj preventívne v pozícii , ale najmä by mala byť mravne dostatočná a prijateľná [1]. Vo všeobecnosti existuje právna zodpovednosť členov dozornej rady v troch hlavných podobách - ako zodpovednosť voči spoločnosti, voči spoločníkom a voči veriteľom spoločnosti. [2]

Základným kompetenčným ustanovením je § 138 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v z. n. p. (ďalej len "Obchodný zákonník" alebo aj "ObchZ"). Podľa neho dozorná rada dohliada nad činnosťou konateľov, nahliada a kontroluje účtovné, obchodné knihy a iné doklady. Ďalším oprávnením, ale podľa mňa súčasne aj povinnosťou, je prieskum účtovných uzávierok, návrhov na rozdelenie zisku alebo úhradu strát spojený s predkladaním vyjadrení valnému zhromaždeniu podľa § 138 ods. 1 ObchZ. Určitým formálnym výstupom z kontrolnej a dohľadovej činnosti rady by mala byť správa podávaná valnému zhromaždeniu minimálne raz ročne, ak túto frekvenciu neupraví spoločenská zmluva prísnejšie. Uvedené kompetencie dozornej rady by boli skutočne bezzubé, keby členovia rady nemali podľa § 138 ods. 2 ObchZ: "právo požadovať od konateľov informácie a vysvetlenia o všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti." Významnou slabinou týchto základných kompetencií je podľa môjho názoru to, že zákon nedefinuje sankcie za nesplnenie týchto povinností. V prípade porušenia týchto základných povinností členov rady ich možno brať na zodpovednosť ex lege len v prípade, že ich nesplnením došlo súčasne aj ku vzniku škody. Ak by teda rada napríklad nepodávala vyjadrenia valnému zhromaždeniu, no súčasne by tým nespôsobila žiadnu škodu, nedali by sa aplikovať ani ustanovenia upravujúce výkon pôsobnosti v rozpore s odbornou starostlivosťou. Preto navrhujem, aby si tieto prípady aj s výpočtom sankcií upravila spoločnosť vo svojich spoločenských dokumentoch.

Na člena dozornej rady sa vzťahuje aj významná povinnosť upravená v § 136 ods. 1 ObchZ, ktorou je dodržiavanie zákazu konkurencie. Člen dozornej rady teda nesmie uzavierať obchody súvisiace s podnikateľskou činnosťou spoločnosti s ručením obmedzeným vo vlastnom mene a na vlastný účet. Zákaz sa vzťahuje aj na sprostredkúvanie obchodov spoločnosti pre iné osoby, ako aj na účasť na podnikaní inej spoločnosti v statuse spoločníka s neobmedzeným ručením. Podľa § 136 ods. 1 d) ­ObchZ je zákonom reprobovaný aj výkon činnosti štatutárneho orgánu, člena takéhoto orgánu alebo iného orgánu právnickej osoby, ktorá má podobný predmet podnikania. Výnimkou z tohto posledného pravidla je situácia, keď ide o takú právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej súčasne vykonáva funkciu konateľa. Ako však poukazuje prof. Pokorná, sankcia by v tomto prípade podľa § 136 ods. 1 d) ObchZ nemohla byť využitá, ak by daná osoba vo všetkých spoločnostiach rešpektovala jej záujmy a vykonávala svoju funkciu korektne [3]. Ak by však inak člen dozornej rady porušil už spomenuté povinnosti, musel by znášať nastúpenie právnej zodpovednosti za svoje pochybenie v podobe vydania prospechu z obchodu, pri ktorom porušil zákaz konkurencie. Spoločnosť by ďalej mohla požadovať prevod určitých práv na spoločnosť, ako aj žiadať náhradu škody. Určenie jednoznačných sankcií za porušenie povinností v prípade tohto právneho inštitútu hodnotím pozitívne. Ak by bol člen dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným súčasne aj spoločníkom, čo súčasná práva úprava nevylučuje, rozšíril by sa okruh možných sankcií aj o prípad jeho vylúčenia zo spoločnosti [4].

Obchodný zákonník v § 140 ods. 1 hovorí, že: "členovia dozornej rady sa zúčastňujú na valnom zhromaždení." Citované ustanovenie by sme bezpochyby mohli chápať ako vymedzenie kompetencie. Osobne som však názoru, že účasť dozornej rady (jej člena) na valnom zhromaždení je nielen jej právom, ale najmä jej povinnosťou. Rovnaký názor mám aj v prípade § 140 ods. 2 ObchZ, podľa ktorého: "dozorná rada zvolá valné zhromaždenie, ak to vyžadujú záujmy spoločnosti." Som toho názoru, že je kľúčovou povinnosťou dozornej rady zvolať valné zhromaždenie a zasiahnuť vždy, keď to vyžadujú záujmy spoločnosti. Ak by si túto povinnosť rada nesplnila, niesla by právnu zodpovednosť za vznik prípadných škôd. V tejto situácii by však podľa mňa nenastúpila právna zodpovednosť dozornej rady ako celku (teda všetkých členov), ale len tých, ktorí by hlasovali proti zvolaniu valného zhromaždenia. No ak by nikto z nich ani len nenavrhol zvolanie valného zhromaždenia a následné hlasovanie o tomto zvolaní v rade napriek tomu, žeby bol k tomu oprávnený, niesol by právnu zodpovednosť podľa môjho názoru každý člen rady. Slovenskí komercialisti sú toho názoru, že tieto situácie, pri ktorých je dozorná rada povinná zasiahnuť, sú napríklad tieto: výkon pôsobnosti konateľov v rozpore s § 56a ods. 2 a § 59a ObchZ, porušenie povinností súvisiacich s rezervným fondom, atď. [5]. Aj tu však podľa mňa platí, že v prípade porušenia povinnosti zvolať valné zhromaždenie, keď to vyžadujú záujmy spoločnosti, nie je zákonom určený žiaden nepriaznivý právny následok okrem prípadu, keby došlo aj ku vzniku škod