Právne dôsledky prisvojenia si výťažku drevnej hmoty obhospodarovateľom lesa pri ťažbe dreva vykonanej v dôsledku kôrovcovej kalamity (ZSP 52/2019)

Žalobu odôvodnil tým, že je v podiele 1/2 podielovým spoluvlastníkom lesného pozemku, ktorý užíva žalovaný. Začiatkom roka 2014 uskutočnil žalovaný so súhlasom odborného hospodára výrub stromov aj na jeho pozemku. Po zistení tejto skutočnosti rokoval so žalovaným o náhrade škody, avšak bezvýsledne.

V odôvodnení konštatoval preukázanie spoluvlastníctva žalobcu k predmetnému lesnému pozemku. Uviedol, že vlastníkovi pozemku patria aj porasty na ňom sa nachádzajúce. Tieto porasty predstavujú pre žalovaného cudziu vec. Vzhľadom na to bolo povinnosťou žalovaného informovať žalobcu o kalamitnej ťažbe v tomto lesnom poraste a s odôvodnením svojho postavenia obhospodarovateľa lesného porastu predložiť návrh na uzatvorenie dohody o vykonaní ťažby aj na pozemku žalobcu s uvedením predpokladaného rozsahu ťažby, výdavkov s ňou súvisiacich, výťažku za predaj drevnej hmoty a pripadajúcej výšky výťažku patriacej žalobcovi, či už v drevnej hmote alebo v peniazoch. Kolízia práv medzi obhospodarovateľom lesa (žalovaným) a vlastníkom pozemku (žalobcom) vyznieva jednoznačne v prospech vlastníka pozemku. Žalovaný nakladal s cudzou vecou, prisvojil si vec (drevnú hmotu), ktorá mu nepatrí, čím žalobcovi spôsobil materiálnu škodu. Konaním žalovaného preto boli naplnené všetky kvalifikačné znaky zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ").

Žalovaný napadol uvedený rozsudok odvolaním.

Krajský súd (ďalej aj len "odvolací súd") rozsudkom z 31. mája 2017 medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalovaný nemôže ignorovať práva žalobcu ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti. Užívať ju môže len ak má na to právny titul (napr. nájomnú zmluvu uzavretú s jej vlastníkom). Žalovaný neuniesol v danom spore dôkazné bremeno, lebo nepreukázal existenciu nájomného vzťahu k spoluvlastníckemu podielu žalobcu na predmetnom lesnom pozemku. Neobstojí pritom jeho tvrdenie o minoritnom spoluvlastníckom podiele žalobcu k časti obhospodarovanej žalovaným s odkazom na ustanovenie § 139 ods. 2 OZ s tým, že o hospodárení s ňou sa dohodli majoritní spoluvlastníci. V súvislosti s tým odvolací súd poukázal na judikatúru, z ktorej vyplýva, že pokiaľ zákon ustanovuje, že o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, potom z toho vyplýva, že nerozhoduje len väčšina bez toho, aby menšinovému spoluvlastníkovi bola daná akákoľvek možnosť, aby sa pre otázku týkajúcu sa hospodárenia so spoločnou vecou mohol tiež rozhodnúť, či sa k nej vyjadrí. Ak by menšinovému spoluvlastníkovi vôbec nebola daná možnosť vyjadriť sa k zamýšľanej zmene v hospodárení so spoločnou vecou, potom aj za situácie, kedy s takou zmenou súhlasí väčšina spoluvlastníkov počítaná podľa veľkosti podielov, nejde o rozhodnutie väčšiny v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 OZ. V takom prípade ide z hľadiska hospodárenia spoluvlastníkov so spoločnou vecou o neplatný právny úkon.

Odvolací súd ďalej konštatoval, že predmetom sporu je náhrada škody za vyrúbaný lesný porast (stromy), ktorých vl