Premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia

Okresný súd rozsudkom z 15. novembra 2010 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 323,57 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 9. augusta 2009 do zaplatenia a náhradu trov konania 842,36 € do rúk právnej zástupkyne žalobcu, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu zamietol.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2 323,57 € (70 000 Sk) spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 1. januára 2009 až do zaplatenia, pričom z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o pôžičke, ako tvrdil žalobca, prípadne zmluvu o výpožičke (§ 657 a § 659 OZ); skutočnosť, že žalobca poukázal na účet žalovanej sumu 100 000 Sk, medzi účastníkmi, však spornou nebola. Ani jeden z účastníkov nevedel hodnoverne preukázať dôvod tohto plnenia. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaná použila uvedenú sumu na modernizáciu svojej domovej nehnuteľnosti, súd usúdil, že na tento účel si žalovaná od žalobcu požičiavať nepotrebovala, keďže v období ich spolunažívania mala príjem 415 344,57 Sk a jej rodičia mali v tom čase na účte 5 236 000 Sk a v prípade potreby jej boli ochotní finančne pomôcť. Obranu žalovanej, že žalobca spomenutou sumou prispel na spoločnú domácnosť alebo na výdavky spojené s hradením potrieb jeho maloletého syna, považoval súd za účelovú, ničím nepodloženú, pretože ani jeden z účastníkov netvrdil, že takúto dohodu uzavreli. Žalovaná sama uviedla, že považovala sumu 3 000 Sk mesačne za primeranú na výživu maloletého dieťaťa, a preto bola ochotná vrátiť žalobcovi 30 000 Sk, čiže medzi účastníkmi nebola uzavretá ani ústna dohoda, ktorá by zakladala nárok žalovanej na 3 000 Sk mesačne po dobu, kedy maloletý žil s nimi v spoločnej domácnosti. Súd poukázal na to, že mzda žalobcu nabiehala na účet žalovanej, s ktorým disponovala výlučne ona (priemerne sumou 11 787 Sk mesačne), čiže žalobca sa primeranou sumou podieľal na spoločných výdavkoch aj na hradení potrieb svojho maloletého syna. Po zhodnotení vykonaných dôkazov vo vzájomnej súvislosti dospel súd k názoru, že žalobca plnil bez právneho dôvodu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ"). Keďže žalobca nepreukázal, že pred podaním žaloby vyzval žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy, súd konštatoval, že žalovanej vznikla povinnosť vydania bezdôvodného obohatenia do troch dní od doručenia žaloby súdom v tejto právnej veci. Žalovaná prevzala žalobu 5. augusta 2009, čiže bezdôvodné obohatenie mala vydať do 8. augusta 2009. Keď tak neučinila, dostala sa s plnením peňažného dlhu do omeškania od 9. augusta 2009. S odkazom na § 517 OZ priznal preto žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% ročne od 9. augusta 2009 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu na platenie úrokov z omeškania zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP")

Krajský súd na odvolanie žalovanej rozsudkom z 24. februára 2011 rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak