Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života počas kolúznej väzby obvineného/Právo na účinný prostriedok nápravy/Eurokonformný výklad subsidiárneho práva (ZSP 14/2022)

čl. 8, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
čl. 47 Charty základných práv EÚ

Bez súdnej kontroly je bezdôvodné obmedzenie komunikácie s blízkymi osobami počas kolúznej väzby obvineného zásahom do jeho základného práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a práva na účinný prostriedok nápravy.

Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 456/2021 – upravený pre publikačné účely

I. Skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou podanou na ústavnom súde 17. mája 2021 domáhal vyslovenia porušenia svojho práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) postupom a uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 1Tost/3/2021 z 3. marca 2021. Sťažovateľ navrhol zrušiť napadnuté uznesenie, vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. Ústavný súd v už uvedenom rozsahu uznesením č. k. III. ÚS 289/2021 z 27. apríla 2021 prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie. V časti namietaného porušenia základného práva sťažovateľa na slobodu a bezpečnosť pretrvávajúcim väzobným stíhaním podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru ústavnú sťažnosť odmietol.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia PZ (ďalej len „PPZ“), Národnej kriminálnej agentúry, odboru Bratislava ČVS: PPZ-331/NKA-BA2- 2020 z 5. novembra 2020 bolo okrem iného voči sťažovateľovi vznesené obvinenie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona (ďalej len „TZ“), zločin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. c) TZ, prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 a 2 písm. b) TZ, prečin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b) TZ a obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, 2 a 3 TZ.

3. Sťažovateľ bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „sudca pre prípravné konanie“) č. k. 9Tp/4/2020 z 8. novembra 2020 z dôvodu § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku (ďalej aj „TP“) so začiatkom plynutia 5. novembra 2020 o 4.00 h. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením najvyššieho súdu č. k. 4Tost/47/2020 z 23. novembra 2020, ktorým bola sťažnosť voči vzatiu do väzby zamietnutá.

4. Z príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 14. decembra 2020 požiadal prostredníctvom svojho obhajcu vyšetrovateľa PPZ, aby mu oznámil dôvody a časové ohraničenie zákazu styku s blízkymi osobami, na základe čoho bolo jeho obhajcovi 4. januára 2021 doručené vyrozumenie vyšetrovateľa PPZ z 21. decembra 2020, v ktorom bolo uvedené, že v prípade sťažovateľa existuje reálna obava, že prostredníctvom tretích osôb bude pôsobiť na svedkov, znalcov, obvinených alebo inak mariť vyšetrovanie. Vyšetrovateľ ďalej uviedol, že sťažovateľovi bude umožnený kontakt s tretími osobami až po vykonaní potrebných úkonov, ktoré sú nevyhnutné pre riadne objasnenie veci.

5. Sťažovateľ uvádza, že keďže mu nebol orgánmi činnými v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) – ako vyšetrovateľom, tak prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR (ďalej len „prokurátor“) vo väzbe umožnený kontakt s blízkymi osobami, uplatnil si 18. januára 2021 „opravný prostriedok“ proti postupu OČTK (rozumej stále policajt a prokurátor) pred sudcom pre prípravné konanie. Zároveň v rovnaký deň sťažovateľ podal žiadosť o zmenu dôvodov väzby tak, aby bola z dôvodov väzby vypustená kolúzna väzba podľa § 71 ods. 1 písm. b) TP, pričom prokurátor ju vyhodnotil ako žiadosť o prepustenie z väzby a predložil sudcovi pre prípravné konanie na rozhodnutie.

6. Sudca pre prípravné konanie oznámením z 26. januára 2021 informoval sťažovateľa, že jeho „opravný prostriedok“ postúpil prokurátorovi, pretože účinným opravným prostriedkom sa javí práve dozor prokurátora v zmysle § 210 TP.

7. Prokurátor na základe postúpeného „opravného prostriedku“ sťažovateľa preskúmal postup policajta podľa § 210 TP a odpoveďou z 12. februára 2021 informoval sťažovateľa, že vybavenie jeho „opravného prostriedku“ nie je žiadnym spôsobom upravené v Trestnom poriadku, v dôsledku čoho sudca pre prípravné konanie na jeho vybavenie nemal právomoc. Sťažovateľa tiež informoval, že jeho „opravný prostriedok“ bol vyhodnotený ako žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 TP, aj keď toto ustanovenie na vybavenie veci nie je ideálne. Ďalej, že obvinený nemôže navrhovať zmenu dôvodov väzby, a tak prokurátor vyhodnotil jeho podanie z 18. januára 2021 ako žiadosť o prepustenie z väzby a postúpil ju sudcovi pre prípravné konanie.

Prokurátor upozornil sťažovateľa, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (ďalej len „smernica“), ktorej priameho účinku sa sťažovateľ domáha, bola už do právneho poriadku SR implementovaná prostredníctvom zákona č. 316/2016 Z. z., čo sa odrazilo v novelizácii § 34 ods. 4 a 5 TP, čím došlo k posilneniu procesných záruk obvinenej osoby, ktorá je obmedzená na osobnej slobode. Pritom aj smernica pripúšťa obmedzenie výkonu práv obvineného na komunikáciu s tretími osobami. Opravný prostriedok podľa čl. 12 smernice síce nemá v trestnom procese osobitné postavenie, ale môže byť stotožnený s inými procesnými oprávneniami, ktoré obvinenému TP priznáva (napr. sťažnosť proti rozhodnutiu). Odopretie komunikácie s tretími osobami bolo vykonané v zmysle § 18, § 19 a § 21 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone väzby“) a sledovalo legitímny cieľ (účinné a objektívne vyšetrovanie závažnej trestnej činnosti). Zároveň nebolo neohraničené, keďže už v januári 2021 bol sťažovateľovi povolený kontakt s blízkymi osobami, v dôsledku čoho nie je dôvod na prijatie žiadneho prokurátorského opatrenia. Namietanie cieleného psychického nátlaku výkonom väzby vyhodnotil ako nedôvodné, keďže ide o dôvodné podozrenie z činnosti zločineckej skupiny, ktorá mala pôsobiť roky.

8. Najvyšší súd k postupu OČTK, ktoré sťažovateľovi vo výkone väzby neumožnili kontakt s príbuznými osobami, uviedol, že zo znenia § 210 TP vyplýva, že taxatívne vymedzený okruh subjektov (vrátane obvineného) môže žiadať prokurátora o preskúmanie postupu policajta v prípravnom konaní.

Keďže nejde o klasický opravný prostriedok, pretože nesmeruje voči rozhodnutiu, ale smeruje najmä voči odstráneniu prieťahov a iných nedostatkov vo vyšetrovaní, alebo skrátenom vyšetrovaní, nepriamo vyjadruje zásadu zákonného procesu a zásadu rýchlosti konania. Ide o demonštratívny výpočet skutočností, ktoré môže oprávnený subjekt namietať a ktoré má prokurátor povinnosť preskúmať. V prípade dôvodnej žiadosti odstráni nedostatky buď sám prokurátor, alebo tým poverí policajta, pričom o výsledku prieskumu žiadateľa upovedomí. Podľa § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre) prokurátor dozerá okrem iného aj na to, aby v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, boli držané alebo umiestne