Prepustenie zo služobného pomeru policajta

V odôvodnení krajský súd uviedol, že konanie zakladajúce dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru mu bolo riadne preukázané, napriek tomu, že v trestnom konaní sp. zn. 8 T 66/2008 bol spod obžaloby oslobodený. Konanie o prepustení zo služobného pomeru nemožno spájať s trestným alebo priestupkovým konaním. Žalovaný pri zisťovaní a posudzovaní policajta nie je viazaný žiadnym procesným úkonom, či už orgánov činných v trestnom konaní alebo správnych orgánov objasňujúcich a prejednávajúcich priestupok. Je vybavený kompetenciou konať v personálnych veciach samostatne bez povinnosti vyčkať na výsledok trestného konania, ani prípadný oslobodzujúci rozsudok neznamená, že policajt sa nedopustil porušenia služobnej prísahy. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení, nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosiahnuť intenzitu trestného činu alebo priestupku. Otázka viny zo spáchania trestného činu nie je predbežnou otázkou, od vyriešenia ktorej závisí rozhodnutie o prepustení, žalovaný preto nebol povinný prerušiť konanie a vyčkať na rozhodnutie o tejto otázke príslušnými orgánmi. V konaní o prepustení policajta sa neuplatňuje zásada prezumpcie neviny ani zásada .

Krajský súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 263/06 - 14, podľa ktorého je v právomoci služobných orgánov samostatne prešetriť a právne posúdiť skutočnosti významné z hľadiska naplnenia dôvodu skončenia služobného pomeru, predmetom konania nie je rozhodovanie o otázke viny za trestný čin. Pre posúdenie konania žalobcu postačí preukázanie skutku, ktorý bol dôvodom prepustenia a žalovaný musel skutkové zistenia zadovážiť spôsobom, ktorý predpokladá zákon (rozsudky Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sž-o-NS/45/2004, 1Sžo/152/2007).

Ohľadne námietky žalobcu, že vo výroku personálneho rozkazu o jeho prepustení zo služobného pomeru nebolo skutkovo vymedzené, v čom spočívalo naplnenie skutkovej podstaty § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru SR, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície SR v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len "Zákon") krajský súd uviedol, že pri určení obsahovej štruktúry rozhodnutia, výrok má obsahovať len autoritatívne riešenie otázky, ktorá bola predmetom rozhodovania a právne predpisy, podľa ktorých sa rozhodlo.

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu, obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia upravuje § 241 Zákona bez sankcie neplatnosti, rozhodnutie sa považuje za platné aj za stavu, že nemá predpísané členenie (§ 250 Zákona). Za platné a záväzné sa považuje aj vtedy, ak má formu listu a kompetentný správny orgán ním rieši autoritatívnym spôsobom otázku týkajúcu sa založenia, zrušenia či zmeny práv a povinností. Ide o rozdiel medzi úpravou v § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP") v znení neskorších predpisov (ďalej aj "OSP") § 194 ods. 1 Zákona pod sankciou neplatnosti vyžaduje písomnú formu rozhodnutia a dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, zákonodarca nechal bez povšimnutia formálne náležitosti rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky formálne náležitosti tak, ako to vyžaduje § 241 Zákona.

Pokiaľ žalobca namietal, že konanie, ktoré mu bolo