Príslušnosť súdu na preskúmanie rozhodnutia občianskeho združenia (ZSP 2/2022)

Okresný súd (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom z 26. februára 2018 zamietol žalobu o určenie nezákonnosti rozhodnutia žalovaného občianskeho združenia z 29. mája 2016 o vylúčení jeho členov - žalobcov.

Súd prvej inštancie najskôr skúmal, či má právomoc vo veci konať a rozhodovať o žalobe podanej v danom prípade 17. júna 2016. S odkazom na § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (ďalej len "zákon č. 83/1990 Zb.") v znení ku dňu podania žaloby skonštatoval, že proti rozhodnutiu žalovaného občianskeho združenia pôsobiaceho v oblasti športu z 29. mája 2016 nebolo možné podať žiadny opravný prostriedok. Podanie žaloby bolo preto jediným legitímnym a legálnym prostriedkom ochrany práv žalobcov, do ktorých mal - v zmysle žaloby - žalovaný zasiahnuť tým, že ich pozbavil členstva v združení. Súd prvej inštancie pripomenul, že s účinnosťou od 1. júla 2016 bola možnosť člena združenia domáhať sa na súde ochrany svojich práv podľa § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. zrušená vypustením tohto ustanovenia. Podľa názoru súdu prvej inštancie však zostala jeho právomoc zachovaná aj po 1. júli 2016, a to až do právoplatného rozhodnutia o podanej žalobe. Vykonaným dokazovaním mal pritom preukázané, že postup žalovaného v procese vylúčenia žalobcov bol v súlade so zákonom. O ich vylúčení bolo rozhodované skôr, než žalovaný prijal nové stanovy, a preto proces vylúčenia žalobcov posudzoval podľa stanov zo 6. septembra 2014 platných v čase rozhodovania o vylúčení žalobcov. Vzhľadom na to neopodstatnenú žalobu zamietol.

Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") na odvolanie žalobcov rozsudkom zo 16. októbra 2018 napadnutý rozsudok potvrdil.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil správne skutkové zistenia a vec správne právne posúdil. Dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie považoval za dostatočné, a preto sa s nimi, aplikujúc § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), v celom rozsahu stotožnil. Poznamenal, že v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval závery napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje; obe rozhodnutia totiž tvoria jeden celok.

Žalobcovia podali proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie.