Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Rozhodovanie o väzbe (kolúznej a preventívnej)
ZSP 47/2021
Čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky
Čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
§ 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku
Súd, ktorý rozhoduje o väzbe, je povinný vždy skúmať ako jednu z tzv. materiálnych podmienok dôvodov väzby najmä to, či zistené skutočnosti, teda aj dosiaľ vykonané dôkazy, nasvedčujú tomu, že sa stal skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie a či skutok vykazuje znaky trestného činu.
Väzobné stíhanie osôb, ktoré pôsobia v oblasti práva (sudca, prokurátor, advokát) musí byť podrobené najprísnejšiemu posúdeniu.
Nález ÚS SR sp. zn.
III. ÚS 33/2021
- upravený pre publikačné účelyZ odôvodnenia:
1. Ústavný súd SR uznesením sp. zn. III. ÚS 33/2021 prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu ústavnú sťažnosť sťažovateľa podanú 20. októbra 2020, ktorou navrhuje vysloviť porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy SRa práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") napadnutými uzneseniami Špecializovaného trestného súdu (ďalej len "Špecializovaný súd") a Najvyššieho súdu SR. Okrem toho sťažovateľ navrhol zrušiť obe uznesenia, prikázať Generálnej prokuratúre SR, konajúcej Úradom špeciálnej prokuratúry, aby sťažovateľa prepustila bezodkladne z väzby na slobodu, priznať právo na finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur a nahradiť trovy konania.
2. Uznesením Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry Bratislava ČVS: PPZ-105/NKA-BA2-2019 z 28. októbra 2019 bolo voči sťažovateľovi začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona (ďalej aj "TZ"), za zločin krivej výpovede podľa § 346 ods. 1 a 3 písm. b) TZ s odkazom na § 140 písm. c) TZ a za obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 a 2 písm. c) a ods. 4 písm. c) TZs odkazom na § 140 písm. a) a na§ 141 písm. a) TZ na tom základe, že (bod 1 uznesenia o vznesení obvinenia) sťažovateľ bol minimálne od roku 2006 osobou činnou pre spoločenstvo, pričom táto jeho činnosť v prospech skupiny bola maskovaná poskytovaním právnych služieb z jeho strany členom skupiny, proti ktorým bolo vedené trestné konanie v ovplyvňovaní členov skupiny a usmerňovania ich postoja počas trestného konania tým spôsobom, aby nedošlo k ohrozeniu osôb patriacich do riadiaco-rozhodovacej a riadiaco-výkonnej zložky spoločenstva, ako aj samotného spoločenstva, pričom za túto činnosť bol odmeňovaný z finančných prostriedkov plynúcich zo spoločenstva a jednotliví členovia za poskytované právne služby z jeho strany žiadnu sumu neuhrádzali, ďalej (bod 4) iní obvinení spoločne s naviedli na osobnom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo v presne nezistený deň v Bratislave, pred dátumom 18. novembra 2009, aby v trestnom konaní po zákonnom poučení svedka v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku(ďalej aj "TP") zamlčal okolnosti, ktoré sú jeho osobe o skutku známe a vypovedal vedome nepravdu pred vyšetrovateľom Policajného zboru (ďalej aj "PZ") a zamlčal veci o iných osobách, ďalej (bod 6) úmyselne podporoval obvinených a jeho úlohou bolo zabezpečiť u poškodeného "mlčanlivosť voči ostatným členom skupiny, sprostredkovať aj stretnutie s členom zločineckej skupiny (ďalej len "uznesenie o vznesení obvinenia").
3. Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného súdu uznesením č. k. 1Tp/10/2019 z 30. októbra 2019 vzal sťažovateľa do väzby (ďalej len "uznesenie o vzatí do väzby") z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) TP. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) a ods. 2 TP neprijal písomný sľub sťažovateľa a podľa § 80 ods. 1 písm. c) a ods. 2 TP väzbu sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil.
4. Dôvod kolúznej väzby videl sudca pre prípravné konanie hlavne v tom, že trestná činnosť, ktorá je sťažovateľovi a ostatným obvineným kladená za vinu, má kolúzny charakter a vznikla potreba opätovného vypočutia svedkov po vznesení obvinenia (bez špecifikácie mien konkrétnych svedkov), pričom konkrétne zdôraznil potrebu výsluchu.
5. Sudca poukázal na praktiky zločineckej skupiny, z ktorých má hroziť reálna obava pôsobenia najmä na spolupracujúcich svedkov alebo spolupracujúcich obvinených a iných svedkov, ktorí by mohli obvinených z trestnej činnosti usvedčovať (opäť bez odkazu na mená konkrétnych svedkov). K dôvodom preventívnej väzby uviedol, že práve v spôsobe vykonania skutkov, pre ktoré bolo vznesené obvinenie, ide o kumuláciu väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) TP, pričom poukázal na skutky v bodoch 4 a 6 uznesenia o vznesení obvinenia. V ďalšom odkázal na návrh prokurátora Špecializovaného súdu na vzatie do väzby, z ktorého vo vzťahu ku sťažovateľovi vyplýva to, že v bode 6 uznesenia o vznesení obvinenia sa mu kladie za vinu, že sa mal dopustiť obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 a 2 písm. c) a ods. 4 písm. c) TZs odkazom na § 140 písm. a) a na§ 141 písm. a) TZ.
6. Sťažovateľ sa žiadosťou zo 17. júna 2020 domáhal prepustenia z väzby na slobodu, ktorú upresnil pri svojom výsluchu pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, pričom v podstatnom žiadal, aby súd preskúmateľným spôsobom uviedol, ktoré konkrétne konanie obvineného sťažovateľa popisované týmito osobami, prípadne aj inými osobami vypočutými v rámci trestného konania, napĺňa skutkovú podstatu trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1 a 2 písm. c) a ods. 4 písm. c) TZ a trestného činu krivej výpovede podľa § 346 ods. 1 a 3 písm. b) TZ.
7. Sudca Špecializovaného súdu uznesením č. k. 1Tp/10/2019 z 15. júla 2020 (ďalej len "uznesenie Špecializovaného súdu") žiadosť sťažovateľa zamietol, nenahradil väzbu sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka, neprijal písomný sľub sťažovateľa ako náhradu za väzbu a neprijal návrh sťažovateľa na nahradenie väzby zložením peňažnej záruky.
8. Z uznesenia Špecializovaného súdu vyplýva, že stav veci sa prebiehajúcim dokazovaním nezmenil v prospech sťažovateľa, pričom zdôraznil, že to sa vzťahuje najmä na konanie uvedené v bode 6 uznesenia o vznesení obvinenia. Citoval z výpovedí svedkov, resp. spoluobvinených, a skonštatoval, že u sťažovateľa nepominuli ani dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) TP a výpovede sú ukážkovým príkladom skutočností, na ktorých je reálne založená dôvodnosť väzby obvineného z dôvodov uvedených v § 71 písm. b) a c) TP. Výpovede podľa Špecializovaného súdu potvrdzujú nielen prepojenie obvineného na najvyššie zložky zločineckej skupiny, ale potvrdzujú aj to, že vôľu týchto zložiek prenášal obvinený na najnižšie postavených členov skupiny, aby títo v žiadnom prípade nešli vypovedať, čo sa niekoľkokrát obvinenému aj podarilo, teda presvedčiť a zastaviť konkrétnych členov skupiny v tom, aby na políciu naozaj vypovedať išli. Toto v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako vykonávanie advokátskej činnosti, ale ako ochranu vyššie postavených členov zločineckej skupiny pred prípadným hroziacim trestným postihom. Je preto stále reálna dôvodná obava, že menovaní obvinení v prípade ich prepustenia z väzby na slobodu by mohli pokračovať v páchaní tej trestnej činnosti, za ktorú im bolo vznesené obvinenie. Dôvodnosť obáv v prípade obvineného podľa ŠTS nie je zásadným spôsobom oslabená ani argumentom, že stíhané skutky boli dokonané a nieto v čom pokračovať, a ani ak by prerušil výkon advokátskej činnosti.
9. K možnosti nahradenia väzby procesnými inštitútmi podľa § 80 až § 82 TP súd skonštatoval, že neboli zistené výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by bolo možné hodnotiť v prospech obvinených, čo by mohlo viesť k nahradeniu ich väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Poukázal na to, že podľa § 80 ods. 2 TP iba existencia výnimočných okolností prípadu umožňuje v prípade stíhania za obzvlášť závažný zločin nahradenie väzby písomným sľubom alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvinenými.
10. Sťažovateľ podal proti uzneseniu Špecializovaného súdu sťažnosť, ktorú odôvodnil nesprávnosťou záverov ohľadom hodnotenia dôkazov, pochybením pri zámene výsluchov, absenciou konkrétnych dôvodov kolúznej a preventívnej väzby, porušením základných zásad trestného konania a práv obvineného, tiež nesprávnymi úvahami o konštatovanej neexistencii výnimočných okolností prípadu pre nahradenie väzby. Sťažovateľ namietal aj právnu kvalifikáciu skutku v bode 6 uznesenia o vznesení obvinenia.
11. Najvyšší súd SR sťažnosť sťažovateľa napadnutým uznesením zamietol. Uznesenie Najvyššieho súdu SR je pomerne rozsiahle, obsahuje desiatky strán, pričom prevažná časť odôvodnenia tvorí obsah uznesenia Špecializovaného súdu, obsah sťažnosti podanej sťažovateľom a právne východiská vo vzťahu k preventívnej a kolúznej väzbe. Z časti uznesenia týkajúcej sa dôvodov väzby vyplýva, že Najvyšší súd SR za relevantné dôvody väzby považoval rovnaké skutočnosti, ktoré boli dôvodom na vzatie sťažovateľa do väzby.
12. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti stručne opísal obsah svojich námietok voči trvaniu väzby, ktoré vzniesol v žiadosti o prepustenie z väzby, počas výsluchu pred Špecializovaným súdom 15. júla 2020 a v sťažnosti proti napadnutému rozhodnutiu Špecializovaného súdu. Argumentácia sťažovateľa je v podstatnom rozdelená do preukázania dvoch procesných okolností: a) relevantnosť vznesených väzobných námietok v konaní pred orgánmi verejnej moci, b) absencia odôvodnenia piatich napadnutých uznesení. Väčšia časť n
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Zo súdnej praxe 5/2021
