Väzba ako prevencia pred kriminalitou?

Jedným z hlavných predmetov kriminológie ako vedy je otázka, ako kriminalite zabrániť, t. j. ako s kriminalitou bojovať alebo ako ju kontrolovať. Pod kontrolou kriminality možno chápať zredukovanie nebezpečenstva na takú úroveň, ktorá podstatne nenaruší normálne fungovanie spoločnosti, komunity alebo iného subjektu. V súčasnosti pojem "kontrola" vystihuje snahu o vzájomnú vyváženosť trestnej represie (zameranej na dôsledky krimogénneho vývoja) a prevencie kriminality (zameranej na krimogénne faktory v časovom predstihu). Historicky to tak nebolo vždy, pretože prvou reakciou na rast kriminality bolo zosilňovanie represie. Po zistení jej nedostatočnej účinnosti sa dôraz začal prenášať na prevenciu. Prišlo sa na to, že prevencia na rozdiel od trestnej represie umožňuje nielen jednotlivo reagovať na to, čo už sa stalo, ale vie sa zamerať aj na budúcnosť a predchádzať kriminalite ako spoločenskému javu hromadnej povahy. Prevencia kriminality je teda historicky mladšia stratégia kontroly kriminality a predstavuje špeciálne preventívne aktivity. Možno sa stretnúť s názormi, že prevenciu kriminality predstavujú len opatrenia za hranicami trestného práva, ako aj názory že pod prevenciu kriminality možno subsumovať aj činnosti uskutočňujúce sa v rámci trestného práva. Prevencia kriminality, ktorá sa realizuje prostredníctvom trestného práva, sa v súčasnej dobe nevyčerpáva odstrašujúcimi účinkami trestu, keďže sú pochybnosti o tom, či takéto účinky vôbec existujú, pretože väčšina populácie skutočnú výšku trestov ani nepozná. Taktiež moderná trestná politika nerealizuje odstrašovanie len prostredníctvom trestu, ale počíta aj s tendenciami alternatívnych trestov.

V súčasnosti je najpoužívanejším členením prevencie kriminality členenie v závislosti od toho, či sa intervencia prevencie kriminality zameriava na páchateľa, situáciu alebo obeť. Podľa okruhu adresátov alebo vývojového štádia kriminality ju možno rozdeliť na primárnu, sekundárnu a terciárnu.

Sociálna prevencia je všeobecnou prevenciou všetkých sociálno-patologických javov. Zameriava sa na páchateľov trestných činov. Z hľadiska prevencie kriminality je sociálna prevencia zameraná taktiež na zmenu nepriaznivých spoločenských, ekonomických, kultúrnych a ďalších podmienok prostredia, ktoré sa stávajú krimogénnymi faktormi. Sociálna prevencia sa zameriava na znižovanie rizík vytvorenia kriminálne orientovanej osobnosti. Jej podstatou je vytvorenie priaznivých spoločenských podmienok v ekonomickej, sociálnej, kultúrnej a výchovnovzdelávacej oblasti, v oblasti zamestnanosti, bývania, podmienok na využitie voľného času, rast životnej úrovne, duchovný rozvoj, humanizáciu a skvalitňovanie spôsobu života spoločnosti ako celku, ako aj sociálnu integráciu každého jednotlivca.

Situačná prevencia vychádza z teórie, že určité druhy kriminality sa objavujú v určitom čase, na určitých miestach, za určitých okolností a dopúšťajú sa ich určité typy páchateľov. Preto, pokiaľ sa týmto miestam venuje zvýšená pozornosť a kontrola, môže sa rozsah kriminality výrazne ovplyvniť.

Prevencia viktimácie sa zameriava na obeť kriminality a sleduje človeka, aby sa nestal obeťou trestného činu. Prevencia viktimácie sa môže realizovať všeobecne vo vzťahu ku každému ato vzdelávaním alebo výcvikom, ako aj vo forme skupinového alebo individuálneho poradenstva.

Primárna prevencia predstavuje celoplošné pôsobenie, t. j. pôsobí na každého bez toho, aby brala do úvahy stupeň kriminálneho ohrozenia alebo kriminálnej rizikovosti. Sekundárna prevencia realizuje svoje aktivity na rizikových skupinách osôb alebo jednotlivcoch, pri ktorých je zvýšená pravdepodobnosť, že sa stanú potencionálnymi páchateľmi trestných činov. Terciár na prevencia sa zameriava na skupiny a jednotlivcov, ktorí sa už dopustili trestnej činnosti. Ide tu o prevenciu kriminálnej recidívy u páchateľov. U páchateľov trestnej činnosti ide o ich sociálnu reintegráciu, ktorou sa zaoberá penológia. Hlavným účelom je predchádzanie opakovaným skutkom. Táto úloha sa plní v nápravno-výchovných ústavoch a to penintencionárnou a postpenintencionárnou starostlivosťou. Terciárna prevencia sa realizuje najmä prostredníctvom výcvikov orientovaných na korekciu správania, poradenské a terapeutické aktivity zamerané na prestavbu hodnôt a postojov páchateľov, sociálno-psychologické výcviky zamerané na riešenie konfliktov, návštevy páchateľov počas výkonu trestu odňatia slobody a ich prípravu na život na slobode, postpenintenciárnu pomoc a dohľad, mediačnú a probačnú službu.