Ukladanie trestov pri postihu za priestupky

Krajský súd v T. rozsudkom zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP rozhodnutie Krajského stavebného úradu T. , ktorým bolo zmenené rozhodnutie Obce B. z 21. decembra 2011 doplnením výroku o trovách konania, a zrušil aj z 19. marca 2012 vyššie špecifikované prvostupňové rozhodnutie Obce B., ktorým bol žalobca ako obvinený z priestupku uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase (ďalej len "stavebný zákon") tým, že ako stavebník začal v novembri 2010 uskutočňovať stavbu rodinného "dvojdomu" na pozemkoch parc. č. X a parc. č. X v k. ú. B. bez stavebného povolenia, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 25 000 eur a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 66 eur za zaplatený súdny poplatok a na trovách právneho zastúpenia sumu 371,36 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to najmä v časti určenia výšky pokuty nie je vôbec odôvodnené. Zdôraznil, že právo na vydanie kompletného rozhodnutia je jedným zo základných práv účastníka administratívneho konania. Rozhodnutie správneho orgánu musí byť také, aby každý, kto ho dostane k dispozícii, si mohol utvoriť z jeho odôvodnenia obraz o prerokovávanej veci a vydanom rozhodnutí. Uviedol, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov spočíva v nedostatku skutkových dôvodov a je takou vadou, ktorá bráni súdu vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na to, že nespochybniteľným právom účastníka konania je v prípade uloženia pokuty v správnom konaní dostať rozhodnutie, ktoré bude aj v časti určenia jej výšky dostatočným spôsobom odôvodnené v nadväznosti na konkrétne zistené skutočnosti, okolnosti, údaje, aby bolo z odôvodnenia zrejmé, v rámci akých mantinelov sa pri svojom rozhodovaní správny orgán pohyboval, ktoré skutočnosti zohľadnil.

Podľa názoru krajského súdu nie je postačujúce, ak je uložená sankcia v rozsahu, ktorý síce zákon pripúšťa, ale správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré viedli k uloženiu sankcie aj pokiaľ ide o jej výšku. Námietku žalobcu, že mu nebol v konaní ustanovený správnym orgánom tlmočník, nepovažoval krajský súd za dôvodnú, keďže mal možn