Zaistenie peňažných prostriedkov, Ochrana majetku

1. Ústavnému súdu SR (ďalej aj "ústavný súd") bola 21. marca 2018 doručená sťažnosť spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. R. B., s. r. o., B. (ďalej len "sťažovateľka"), zastúpenej advokátkou Mgr. P. Z., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len "ústava"), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dodatkový protokol") uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR (ďalej len "úrad špeciálnej prokuratúry") sp. zn. VII/2 Gv 302/17/1000 z 20. februára 2018 v spojení s uznesením úradu špeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/2 Gv 302/17/1000 z 24. januára 2018 v spojení s príkazom úradu špeciálnej prokuratúry na zaistenie peňažných prostriedkov sp. zn. V GO-V-985-1/2017 z 9. novembra 2017 (ďalej len "príkaz na zaistenie").

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že úrad špeciálnej prokuratúry porušil jej označené práva tým, že uznesením úradu špeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/2 Gv 302/17/1000 z 20. februára 2018 (ďalej len "druhostupňové uznesenie") vydaným v rozpore s právnymi predpismi zamietol ako nedôvodnú sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu úradu špeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/2 Gv 302/17/1000 z 24. januára 2018 (ďalej len "prvostupňové uznesenie"), ktorým bola zamietnutá ako nedôvodná žiadosť sťažovateľky o zrušenie zaistenia peňažných prostriedkov vo výške 15 236 226 eur, ktoré boli zaistené úradom špeciálnej prokuratúry na základe jeho príkazu na zaistenie peňažných prostriedkov sp. zn. V GO-V-985-1/2017 z 9. novembra 2017 (ďalej len "príkaz na zaistenie"), ktorým bolo spoločnosti Tatra banka, a.s., prikázané zaistiť peňažné prostriedky v uvedenej výške na účte sťažovateľky, pretože dosiaľ zistené skutočnosti mali nasvedčovať tomu, že tieto peňažné prostriedky "pochádzajú z trestnej činnosti spáchanej pracovníkmi FNM SR a sú aj výnosom z trestnej činnosti".

3. Z odôvodnenia príkazu na zaistenie vyplýva, že 9. novembra 2017 vyšetrovateľ ,,Národnej protikorupčnej jednotky expozitúry Bratislava, NAKA P PZ" začal pod ČVS: PPZ-1031/NKA-PK-BA-2017 podľa § 199 ods. 1 a 2 Trestného poriadku (ďalej aj "TP") trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona (ďalej aj "TZ") formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu na tom skutkovom základe, že v období od júna 2014 do konca októbra 2017 v B. na ulici Trnavská cesta 100 v sídle Fondu národného majetku (ďalej len "FNM") nestotožnené osoby vystupujúce do 31. decembra 2015 v postavení zástupcov FNM a od 1. januára 2016 v postavení zástupcov spoločnosti MH M....., a.s. po vzájomnej dohode spoločným konaním v rozpore so svojimi povinnosťami uzatvorili 3. februára 2015 rámcovú zmluvu o poskytovaní právnych služieb č. 710/2015 medzi FNM a sťažovateľkou (ďalej len "zmluva o PPS"), na základe ktorej zadali objednávku pre sťažovateľku na zastupovanie FNM v právnom spore so spoločnosťou Slovenské elektrárne, ktorá si v rozhodcovskom konaní vedenom pred Rozhodcovským súdom Rakúskej obchodnej komory vo Viedni (ďalej len "rozhodcovský súd") uplatňovala nárok voči FNM v hodnote presahujúcej 700 000 000 eur bez verejnej súťaže a odchýlneho dojednania spôsobu určenia odmeny a zaviazali FNM na vyplatenie podielovej odmeny pre sťažovateľku vo výške 11 % z hodnoty sporu presahujúcej 70 mil. eur, ktorej vyplatením by právnemu nástupcovi FNM, spoločnosti MH M...., a.s., hrozila škoda v uvedenej výške.

4. Úrad špeciálnej prokuratúry v prvostupňovom uznesení uviedol, že k zaisteniu peňažných prostriedkov došlo z dôvodu, že "ide o vec dôležitú pre trestné stíhanie", a to isté zopakoval aj v druhostupňovom uznesení.

5. Podľa sťažovateľky sú všetky rozhodnutia úradu špeciálnej prokuratúry vo veci zaistenia jej peňažných prostriedkov protizákonné. Postup sťažovateľky bol legitímnym poskytovaním právnych služieb sťažovateľkou pre FNM a neskôr pre spoločnosť MH Manažment na základe platne uzatvorenej zmluvy o PPS, čo je plne v súlade s princípom odmeňovania za činnosť vykonávanú pre iného. Zmluva o PPS bola uzatvorená na základe verejného obstarávania, preto požiadala FNM o predloženie súťažných podkladov, ktorých súčasťou bol aj návrh zmluvy o PPS, ktorý nepripúšťal žiadne zmeny alebo protinávrhy. Sťažovateľka len akceptovala návrh zmluvy o PPS predložený FNM a ustanovenie týkajúce sa podielovej odmeny si vykladala ako možnú formu odmeny, ak nastane prípad, že bude potrebné, aby zastupovala FNM v konaní pred súdom alebo iným orgánom, ktorého výsledok bude veľmi neistý. Zmluva o PPS bola podpísaná 3. februára 2015. Až neskôr vyšlo najavo, FNM zrejme nedopatrením nezverejnil prílohu č. 1 zmluvy o PPS v Centrálnom registri zmlúv, sťažovateľka však v tejto súvislosti neporušila žiadnu svoju povinnosť, keďže jej žiadny právny predpis neukladá povinnosť zabezpečiť riadne a včasné zverejnenie prílohy č. 1. Aj v prípade, ak by FNM porušil túto alebo akúkoľvek inú povinnosť, nie je spravodlivé ani správne, aby sťažovateľka znášala negatívne následky tohto pochybenia v podobe neplatnosti zmluvy o PPS a v podobe zaistenia jej peňažných prostriedkov. Spoločnosť Slovenské elektrárne iniciovala konanie pred Rozhodcovským súdom tým, že podala žalobu, ktorá bola FNM doručená 25. júna 2015. V ten istý deň FNM udelil sťažovateľke splnomocnenie na zastupovanie a požiadal ju o právne zastupovanie. Sťažovateľka zaznamenala v predmetnom konaní 100%-ný úspech, keďže žaloba spoločnosti Slovenské elektrárne bola voči FNM (MH ...., a.s.) zamietnutá v celom rozsahu a sťažovateľke tak vznikol nárok na zaplatenie odmeny v súlade so zmluvou o PPS.

6. Následne sa proti sťažovateľke odštartovala dlhotrvajúca nenávistná mediálna kampaň len preto, že jej vznikol nárok na odmenu dojednanú v súlade s právnymi predpismi SR za to, že štátu ušetrila 700 000 000 eur. Pod vplyvom politického a mediálneho nátlaku sťažovateľka súhlasila so znížením podielovej odmeny z pôvodnej výšky 11 % na výšku 2,5 %. Spoločnosť MH M...., a.s. odsúhlasila sťažovateľke úhradu podielovej odmeny vo výške 15 236 223 eur, ktorá bola v ten istý deň zaplatená, ale už v deň nasledujúci po vydaní príkazu na zaistenie podala spoločnosť MH M..., a.s. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, čo je podľa názoru sťažovateľky v rozpore so zásadou, že nikto sa nemôže dovolávať výhody z vlastného protiprávneho konania (nemo turpitudinem suam allegans auditur), a v rozpore so zásadou, že nikto nesmie svoje práva vykonávať spôsobom, ktorý je v rozpore s jeho predchádzajúcim konaním (nemo potest venire contra factum proprium).

7. Sťažovateľka uviedla, že zaistenie peňažných prostriedkov možno v súlade s § 95 ods. 1 TP vykonať v prípade, ak "skutočnosti nasvedčujú tomu, že peňažné prostriedky zaistené v banke sú určené na spáchanie trestného činu, na jeho spáchanie boli použité alebo sú výnosom z trestnej činnosti. Aj keď z preventívnej povahy tohto zaisťovacieho prostriedku prioritne vyplýva, že sa pohybuje vždy iba v rovine pravdepodobnosti a nie istoty ohľadom budúcich následkov, ak sťažovateľka predložila celý reťazec vzniku, obsahu a trvania právneho vzťahu, ktorý vyústil do vyplatenia legálnej odmeny, na ktorú mala žalovateľný nárok, mal Porušovateľ (Úrad ŠP) bližšie odôvodniť potrebu a nutnosť zaistenia peňažných prostriedkov jednou z vyššie uvedených alternatív."

Kým v príkaze na zaistenie úrad špeciálnej prokuratúry považuje dotknuté peňažné prostriedky za "prostriedky pochádzajúce z trestnej činnosti" spáchanej pracovníkmi FNM a za výnos z trestnej činnosti, v prvostupňovom uznesení a v druhostupňovom uznesení ich, naopak, považuje za "vec dôležitú pre trestné stíhanie", keďže tvoria základný znak skutkovej podstaty trestného činu. Úrad špeciálnej prokuratúry teda prekročil rámec zaistenia definovaný § 95 ods. 1 TP, pričom v prvostupňovom uznesení a v druhostupňovom uznesení sa o účele zaistených peňažných prostriedkov ani len nezmienil, čiže zmätočné rozhodnutie len potvrdil.

8. Sťažovateľka na podporu svojej argumentácie poukázala na relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP"), ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu ČR týkajúce sa uvedenej problematiky (nález sp. zn. II. ÚS 3662/14 z 20.10.2015, odsek 15).

9. Sťažovateľka ďalej namietala, že úrad špeciálnej prokuratúry v druhostupňovom uznesení len mechanicky a veľmi stručne prepísal dôvody sťažnosti sťažovateľky voči prvostupňovému uzneseniu a následne bez toho, aby sa akokoľvek zaoberal jej argumentáciou, uviedol vlastné dôvody, ktoré sú vyvrátené v tejto ústavnej sťažnosti. Už na prvý pohľad je zrejmé, že úrad špeciálnej prokuratúry sa objektívne nemohol na troch stranách svojho rozhodnutia vysporiadať so všetkou relevantnou argumentáciou sťažovateľky rozpísanou na pätnástich stranách sťažnosti, čím porušil právo sťažovateľky na riadne a zákonné odôvodnenie rozhodnutia. Je povinnosťou každého orgánu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil.

10. Základné práva sťažovateľky by boli podľa jej názoru rešpektované iba za predpokladu, ak by úrad špeciálnej prokuratúry posúdil opodstatnenosť a primeranosť zaistenia peňažných prostriedkov, náležite zistil skutkový a právny stav tejto veci a až následne vydal rozhodnutie. Úrad špeciálnej prokuratúry namiesto toho v prvostupňovom uznesení aj druhostupňovom uznesení zásadným spôsobom zmenil už i tak nezákonné dôvody zaistenia peňažných prostriedkov, keď konštatuje, že ide o "vec dôležitú pre trestné stíhanie", pričom taký dôvod zaist