Kontrola odpočúvania v trestnom konaní

Dôsledná ochrana základných práv a slobôd vyžaduje existenciu primeraných a účinných záruk, ktoré sa skladajú najmä zo zodpovedajúcich právnych predpisov a účinnej kontroly ich dodržiavania.¹⁾ S prihliadnutím na utajený charakter odpočúvania, o ktorom dotknutá (odpočúvaná) osoba nemá vedomosť a nemôže tak uplatňovať svoje práva vystupuje do popredia nutnosť určenia hraníc zásahu do týchto práv tak, aby odpočúvanie bolo v súlade so zákonom. Uvedené vyžaduje pri odpočúvaní dôsledné skúmanie naplnenia podmienok zásahu, najmä do práva na súkromie, zo strany orgánu verejnej moci. Pri tomto postupe orgán verejnej moci musí rešpektovať pravidlá fungovania právneho štátu. S prihliadnutím na tieto okolnosti možno zvýrazniť, že odpočúvanie sa môže vykonávať len tým spôsobom, aby sa nadmerne neobmedzili základné práva a slobody. V podmienkach Slovenskej republiky je odpočúvanie (vykonávané orgánmi verejnej moci) upravené zákonmi. Odpočúvanie v trestnom konaní je ustanovené v zákone č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Trestný poriadok" alebo "TP"). Odpočúvanie mimo trestného konanie je ustanovené v zákone č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických ­prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane pred od­počúvaním" alebo zákon č. 166/2003 Z.z.). V nasledujúcich dvoch článkoch je venovaná pozornosť kontrole odpočúvania v trestnom konaní, resp. mimo trestného konania.

Významné miesto vo sfére ochrany súkromia fyzickej osoby patrí súdnej kontrole. Zatiaľ čo by mohli byť povolené určité obmedzenia práva na súkromie pri odpočúvaní, ak existujú iné naliehavé záujmy, v demokratickej spoločnosti je neprípustné ohroziť samotnú podstatu uvedeného práva. Z princípu právneho štátu okrem iného vyplýva, že zásah verejnej moci do práv fyzickej osoby by mal podliehať účinnému preskúmaniu, ktoré by za obvyklých okolností mala zabezpečovať súdna moc, prinajmenšom ako posledná inštancia, pričom súdne preskúmanie poskytuje najlepšie záruky nezávislosti, nestrannosti a riadneho postupu.

Trestný poriadok ustanovuje súdnu kontrolu odpočúvania telekomunikačnej prevádzky (ďalej len "odpočúvanie"), ktorá predstavuje zákonnú záruku pred svojvoľným odpočúvaním verejnou mocou, ako nevyhnutnú podmienku spravodlivého procesu v trestnom konaní a ktorej potreba zodpovedá aj rozhodovacej činnosti Európ­skeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP"). Zmysel súdnej kontroly odpočúvania podľa Trestného poriadku treba vidieť v tom, že úlohou sudcu pri takomto rozhodovaní je posúdiť, či odpočúvanie, ktorého sa dožaduje zložka mocenského aparátu, a ktorým dochádza k zásahu do súkromnej sféry fyzickej osoby, je v medziach Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "ústava") a v súlade s požiadavkami Do­hovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"), zakotvujúcimi tzv. negatívnu povinnosť štátu, ktorá spočíva v obmedzení zásahov verejnej moci do súkromného života každého jednotlivca.²⁾ V tejto súvislosti možno zvýrazniť požiadavku dôslednej a efektívnej súdnej kontroly, a to najmä s prihliadnutím na povahu daného konania, ktoré nepredpokladá účasť protistrany pred rozhodnutím súdu o odpočúvaní. Úloha súdu tak spočíva aj vo "vyvažovaní procesnej situácie", pričom súd vždy musí zostať nestranný.³⁾

Chrániť základné práva a slobody fyzických osôb je najmä úlohou a povinnosťou súdov, ktoré sú vo výkone súdnej moci nezávislé a nestranné (pozri najmä články 46 ods. 1 a 141 ods. 1 ústavy). Garanciou takejto súdnej ochrany je skutočnosť, že sudca