Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Kontrola odpočúvania v trestnom konaní
KONTROLA ODPOČÚVANIA V TRESTNOM KONANÍ
Spôsoby a formy páchania trestnej činnosti sú predmetom záujmu odborníkov z viacerých
vedných odborov, ako aj laickej verejnosti. V posledných desaťročiach vystupuje do popredia problém
organizovanej kriminality, ktorého najzávažnejšiu formu predstavuje organizovaný zločin. Efektívne
vyhľadávanie a vyšetrovanie aktivít organizovaného zločinu si nevyhnutne vyžaduje používanie
sledovacích technológií, ktorými sa zasahuje do základných práv a slobôd čoraz výraznejším a
dokonalejším spôsobom. Štát je postavený pred náročnú úlohu, nachádzať rovnováhu medzi rešpektovaním
základných práv a slobôd a limitami určujúcimi charakter právneho štátu na strane jednej a
prostriedkami, ktorými sa zasahuje do základných práv a slobôd na strane druhej.
I. Úvod
Dôsledná ochrana základných práv a slobôd vyžaduje existenciu primeraných a účinných záruk, ktoré
sa skladajú najmä zo zodpovedajúcich právnych predpisov a účinnej kontroly ich
dodržiavania.1) S prihliadnutím na utajený charakter odpočúvania, o ktorom
dotknutá (odpočúvaná) osoba nemá vedomosť a nemôže tak uplatňovať svoje práva vystupuje do popredia
nutnosť určenia hraníc zásahu do týchto práv tak, aby odpočúvanie bolo v súlade so zákonom. Uvedené
vyžaduje pri odpočúvaní dôsledné skúmanie naplnenia podmienok zásahu, najmä do práva na súkromie, zo
strany orgánu verejnej moci. Pri tomto postupe orgán verejnej moci musí rešpektovať pravidlá
fungovania právneho štátu. S prihliadnutím na tieto okolnosti možno zvýrazniť, že odpočúvanie sa
môže vykonávať len tým spôsobom, aby sa nadmerne neobmedzili základné práva a slobody. V podmienkach
Slovenskej republiky je odpočúvanie (vykonávané orgánmi verejnej moci) upravené zákonmi. Odpočúvanie
v trestnom konaní je ustanovené v zákone č. 301/2005
Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len "Trestný poriadok" alebo
"TP"). Odpočúvanie mimo trestného konanie je
ustanovené v zákone č. 166/2003 Z.z. o ochrane
súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon
o ochrane pred odpočúvaním" alebo zákon č. 166/2003
Z.z.). V nasledujúcich dvoch článkoch je venovaná pozornosť kontrole odpočúvania v trestnom
konaní, resp. mimo trestného konania.
II. Súdna kontrola odpočúvania v trestnom konaní
Významné miesto vo sfére ochrany súkromia fyzickej osoby patrí súdnej kontrole. Zatiaľ čo by
mohli byť povolené určité obmedzenia práva na súkromie pri odpočúvaní, ak existujú iné naliehavé
záujmy, v demokratickej spoločnosti je neprípustné ohroziť samotnú podstatu uvedeného práva. Z
princípu právneho štátu okrem iného vyplýva, že zásah verejnej moci do práv fyzickej osoby by mal
podliehať účinnému preskúmaniu, ktoré by za obvyklých okolností mala zabezpečovať súdna moc,
prinajmenšom ako posledná inštancia, pričom súdne preskúmanie poskytuje najlepšie záruky
nezávislosti, nestrannosti a riadneho postupu.
Trestný poriadok ustanovuje súdnu kontrolu
odpočúvania telekomunikačnej prevádzky (ďalej len "odpočúvanie"), ktorá predstavuje zákonnú záruku
pred svojvoľným odpočúvaním verejnou mocou, ako nevyhnutnú podmienku spravodlivého procesu v
trestnom konaní a ktorej potreba zodpovedá aj rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len "ESĽP"). Zmysel súdnej kontroly odpočúvania podľa
Trestného poriadku treba vidieť v tom, že úlohou
sudcu pri takomto rozhodovaní je posúdiť, či odpočúvanie, ktorého sa dožaduje zložka mocenského
aparátu, a ktorým dochádza k zásahu do súkromnej sféry fyzickej osoby, je v medziach Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len "ústava") a v súlade s požiadavkami Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"), zakotvujúcimi tzv. negatívnu povinnosť štátu, ktorá
spočíva v obmedzení zásahov verejnej moci do súkromného života každého
jednotlivca.2) V tejto súvislosti možno zvýrazniť požiadavku dôslednej a
efektívnej súdnej kontroly, a to najmä s prihliadnutím na povahu daného konania, ktoré nepredpokladá
účasť protistrany pred rozhodnutím súdu o odpočúvaní. Úloha súdu tak spočíva aj vo "vyvažovaní
procesnej situácie", pričom súd vždy musí zostať nestranný.3)
II. 1 Nezávislosť a nestrannosť rozhodovania súdov
Chrániť základné práva a slobody fyzických osôb je najmä úlohou a povinnosťou súdov, ktoré sú vo
výkone súdnej moci nezávislé a nestranné (pozri najmä
články 46 ods. 1 a
141 ods. 1 ústavy). Garanciou takejto súdnej
ochrany je skutočnosť, že sudca
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).