Zaplatenie a vrátenie súdneho poplatku

1. Ústavný súd SR (ďalej len "ústavný súd") uznesením č. k. I. ÚS 766/2013-11 z 11. decembra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ústavnom súde") na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľky JUDr. Márie P. (ďalej len "sťažovateľka"), v ktorej namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len "ústava") a práva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavy v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") a čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len "krajský súd") č. k. 14 Co 218/2013-92 z 31. júla 2013 (ďalej aj "uznesenie krajského súdu").

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa na krajskom súde domáhala vrátenia zodpovedajúcej časti súdneho poplatku po tom, čo Okresný súd Bratislava I (ďalej len "okresný súd") pripustil uznesením zmenu petitu ňou podanej žaloby. Pred zmenou uvedeného petitu zaplatila sťažovateľka súdny poplatok vo výške 4 055 €, ktorý bol vypočítaný z pôvodného návrhu, ktorým si sťažovateľka uplatňovala v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy. Po pripustení jeho zmeny bol súdny poplatok stanovený vo výške 66 € v zmysle osobitnej položky č. 7d. písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o súdnych poplatkoch"). Na základe obmedzenia predmetu poplatkového úkonu ešte pred prvým pojednávaním požadovala sťažovateľka vrátenie preplatku na súdnom poplatku v zmysle § 7 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Sťažovateľka sa nestotožňuje so závermi a odôvodnením krajského súdu a jeho konanie považuje nielen za arbitrárne a prijaté v zrejmom skutkovom i právnom omyle, ale aj v rozpore s právom na pokojné užívanie majetku.

3. Žiadosť sťažovateľky o vrátenie uvedeného preplatku bola v danej veci okresným súdom zamietnutá, pričom rozhodnutie tohto súdu bolo na základe odvolania sťažovateľky následne potvrdené aj krajským súdom uznesením z 31. júla 2013, ktoré je predmetom tohto konania.

4. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd vyslovil, že uznesením krajského súdu boli porušené jej základné práva ustanovené v čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 Dodatkového protokolu dohovoru. V tejto súvislosti žiadala, aby ústavný súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, ako aj náhradu trov konania krajským súdom v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.

5. Krajský súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním z 29. januára 2014, doručenému ústavnému súdu 30. januára 2014, v ktorom sa na základe vyjadrenia predsedníčky senátu, ktorý v danej veci na krajskom súde rozhodoval, stotožnil s rozhodnutím okresného, ako aj krajského súdu a s dôvodmi, pre ktoré potvrdil rozhodnutie sú